je však bitka. Tí, ktorí boli takýmto spôsobom vypočúvaní totiž tvrdia, že z nich policajti priznanie doslova vytĺkli. Pred súdom sa potom neraz bránia, že sa priznali len preto,že "bol na nich vyvíjaný psychický a fyzický nátlak". Ide o tvrdenie proti tvrdeniu, nečudo teda, že tí ktorí vo väčšine prípadov bodujú, sú policajti a nie obvinení. Stará ľudová múdrosť však hovorí, že raz padne kosa na kameň. . .
A presne to sa stalo v prípade študenta gymnázia v Košiciach-Šaci, Radoslava S., Dvanásteho mája lanského roka si po neho prišli policajti, ktorí ho o 10,20 hod. odviedli rovno zo školskej lavice na Obvodné oddelenie PZ Košice-Šaca. Pri predvádzaní na políciu Rado nemal žiadne zranenia. To potvrdili nielen jeho spolužiaci, ale aj muži zákona, ktorí ho tam predvádzali. A nielen to. Ukázalo sa, že voči podozrivému z krádeže, ku ktorej došlo na gymnáziu, "nemuseli použiť donucovacie prostriedky, pretože sa nesprával agresívne," to priznali Peter J. i Milan M., ktorí ho "odprevádzali" zo školy na políciu. Po "vyťažovaní" Rada a jeho prepustení domov, čo sa malo stať o 14,50 hod., však študentovu tvár zdobili červené škvrny, pomliaždeniny a odreniny. Policajt, ktorý ho vypočúval, ale akýkoľvek druh násilia voči nemu kategoricky poprel. Zostávala teda už len taká možnosť, že sa Rado priam ukážkovo dobil sám, alebo ho tak doriadil niekto tretí. To ale jednoznačne poprel on a neboli ochotní tomu uveriť ani jeho rodičia.
Hovorí chlapcov otec: "V inkriminovaný deň som sa okolo 16. hod. vracal z práce. Už temer pred blokom, kde bývame, som sa stretol so synom Radoslavom. Videl som na ňom, že je vystresovaný a okrem toho mal na tvári podliatiny, odreninu, ba na tričku aj krv. Opýtal som sa ho čo sa mu stalo a on mi povedal, že ho zbil policajt, ktorý ho vypočúval kvôli krádeži, ku ktorej došlo na škole. Prišli sme domov a po krátkej porade s manželkou, ktorej už syn pred príchodom domov telefonoval, sme sa rozhodli, že s ním pôjdeme na lekárske vyšetrenie". Pán Peter S. dodal, že krátko po 16. hod. na vyšetrenie skutočne išli. To netrvalo dlho a keď bolo po ňom, šiel kúpiť film do fotoaparátu a zranenia na tvári a tele syna nafotil. Film dal expresne vyvolať a tak mali fotografie už v priebehu jednej hodiny. Zatelefonoval aj na OO PZ Košice Šaca, ale policajt, ktorý mal jeho syna zbiť, tam nebol, hlásil sa len službukonajúci dôstojník. A tak na druhý deň ráno nelenil a odniesol priamo na Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach písomnú sťažnosť, ku ktorej priložil aj fotografie svedčiace o tom, že jeho syn bol skutočne zbitý.
Rozbehlo sa vyšetrovanie a jeho výsledkom bola obžaloba prokurátora. Podľa nej sa 37-ročný podpráporčík Anton B. dopustil zneužívania právomocí verejného činiteľa, pretože "v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu". A to preto, že počas vyťažovania Radoslava S. v súvislosti s krádežou na škole, ktorú navštevoval, chlapca začal biť rukami po tvári i päsťou do sánky. Nadôvažok ho ešte škrtil oboma rukami, potom ho kopol do ľavej nohy a nakoniec ho škrtil aj obuškom, ktorý mu obtočil okolo krku a stláčal. . .
"Ja neviem, ako dlho to trvalo, ani to, v akých intervaloch ma policajt bil. V kancelárii, kde ma vypočúval, sme boli len my dvaja. Povedal som mu, že s krádežou, ktorú vyšetruje, nemám nič spoločné, že ja som nič neukradol. A vtedy ma udrel do tváre. . . Bil a škrtil ma vtedy, keď som zle odpovedal na jeho otázku, teda nie tak, ako to chcel počuť. Nekričal som, ani som sa nepokúšal ujsť, pretože som sa bál, že by ma zbil ešte viac. Zapamätal som si jeho číslo, ktoré mal na identifikačnom štítku. Zbadal som ho vtedy, keď na mne kľačal… Môj výsluch skončil asi o 15. hodine. A po ňom som šiel na zastávku MHD. Nasadol som na autobus, ktorým som sa odviezol na Námestie osloboditeľov v Košiciach. Pri prestupovaní na ďalší, ktorý išiel na Furču, som stretol spolužiaka Martina O. Keď ma uvidel, pýtal sa ma, čo sa mi stalo," vypovedal pred samosudcom Okresného súdu Košice II poškodený. "Keď sme sa na MHD stretli, Rado bol roztrasený. Na tvári mal červené fľaky, na tričku krv. . . Pýtal som sa ho, kto mu čo urobil a on mi povedal, že dostal bitku na polícii v Šaci," potvrdil Martin.
Obžalovanému nebolo do reči. Využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z čítania jeho výpovede pred vyšetrovateľom však vyplynulo, že sa necíti byť vinný. "Je pravda, že som si Radoslava S. dal predviesť zo školy na OO PZ v Šaci za účelom vypočutia ku krádeži, ku ktorej došlo v škole. To, že som ho bil, alebo škrtil, však pravda nie je. Z výsluchu odišiel bez zranení," tvrdil Anton B. Alibi mu potvrdil aj kolega policajt, ktorý presviedčal samosudcu, že pri Radovom výsluchu, ktorý viedol obžalovaný, bol prítomný aj on, ale žiadne násilie, páchané na chlapcovi nevidel. Rado si však stál na svojom, že pri vypočúvaní okorenom bitkou, bol s ním v kancelárii len obžalovaný. Nebyť zranení, ktoré utrpel a svedkom, ktorí ho videli krátko po výsluchu na polícii, by Rado ťažko dokázal, že ten kto klame a zavádza, je policajt a nie on. Podľa znalca utrpel pomliaždenie a odreninu čela vpravo, pomliaždeniny v oblasti ucha a ušnice, ako aj pri brade, obojstranné pomliaždenie krku a predkolenia. Z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké zranenia, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť poškodeného. O tom, že si gymnazista nevymýšľa, svedčí ale záver znalca, že "uvedené zranenia mohli byť spôsobené tak, ako udáva poškodený. . ."
Obžalovaného hodnotil jeho zamestnávateľ ako príslušníka Policajného zboru, ktorý patrí k najaktívnejším. Za dobré výkony bol viackrát odmenený, no na druhej strane aj dvakrát disciplinárne riešený. Doposiaľ však trestaný nebol. Po prečítaní listinných dôkazov prišli na rad záverečné reči. Prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe s tým, že vina Antona B. bola jednoznačne preukázaná. "Ja s tým nesúhlasím," vyhlásil obžalovaný, ktorý vzápätí dodal: "Chcel by som si zvoliť obhajcu a vyjadrím sa až po porade s ním." Na to však už bolo neskoro. Samosudca mu stručne vysvetlil, že túto možnosť po celý čas mal, ale ju nevyužil. A keďže v jeho prípade nešlo o nutnú obhajobu, pretože nie je mladistvý, ani vo vyšetrovacej väzbe, súd mu obhajcu neustanovil.
Verdikt na seba nedal dlho čakať. Na základe vykonaného dokazovania samosudca dospel k záveru, že Anton B. je vinný z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa paragrafu 158, ods. 1, písm. a, Trestného zákona. Vymeral mu rok basy s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
