Asistent Dušana Radolského Bohumil Andrejko mal skutočne náročnú sezónu. Viedol v neľahkých podmienkach druholigový Bardejov, s reprezentačnou dvadsaťjednotkou bolo treba ukončiť kvalifikáciu, odohrať barážové zápasy s Ruskom, absolvovať sústredenia, turnaje, prípravné stretnutia a európsky šampionát. Nadišiel čas rekapitulácie účinkovania mladého výberu SR '21 a na to bol B. Andrejko výborným partnerom v rozhovore.

Pred kvalifikačnými bojmi, ale ešte aj p tesnom víťazstve 2:1 doma nad Azerbajdžanom, málokto veril, že sa dostaneme do baráže, nehovoriac o turnaji ME. Čo bolo hybnou silou, ktorá váš celok potlačila tak ďaleko?

"Jednoznačne sa všetko odvíjalo od skromnosti tohto kolektívu vo všetkých súvislostiach. Bol to základ úspechu, k čomu treba prirátať koncentráciu na každý zápas, veľkú dávku bojovnosti a hernej disciplíny mužstva, podriadenie sa kolektívnemu hernému prejavu, ale aj kvalitu individuálnych schopností, hoci vieme, že v tejto oblasti boli isté nedostatky. Chlapci sa s nimi musia popasovať vo svojich klubových tímoch. Na prístupe všetkých hráčov bolo vidieť, že sa chcú presadiť, dať o sebe vedieť v okruhu ľudí, ktorí ich majú možnosť posunúť vyššie, do kvalitnejších súťaží, než je slovenská superliga."

Klady viac-menej poznáme, ale kde boli zápory?

"V priamej konfrontácii s reprezentáciami silných futbalových krajín, s ktorými sme sa na šampionáte stretli, sa vyskytli nedostatky. Ak sa kritickejšie pozrieme na ne, zistíme, že čo sa týka citu pre loptu a určitú futbalovú predvídavosť, bola kvalita na súperovej strane, predovšetkým pokiaľ išlo o Taliansko, Španielsko, ale aj Anglicko, predtým Rumunsko a Portugalsko. Výsledky a konečný efekt dokázali známu pravdu, že aj proti silnému súperovi sa dá odohrať kvalitný zápas a možno v ňom zvíťaziť. Len treba nájsť vhodný spôsob vedenia zápolenia, taký, aby mužstvu vyhovoval, dokázal svoje schopnosti využiť a nedostatky nahradzovať tým, v čom je lepší, než súper."

Keď ste sa stali Radolského asistentom, aký cieľ ste si vytýčili?

"Uvedomovali sme si, že v skupine máme ťažkých súperov, preto sme spočiatku chceli iba čestne reprezentovať slovenský futbal a umiestniť sa na treťom mieste, teda nepostupovom mieste. Postupom času, práve zásluhou svojich predností sa náš kolektív presadzovať cez Portugalcov, Rumunov a doma i Maďarov, ktorý mali pred kvalifikáciou zvuk aj preto, lebo boli v štvorici európskych tímov na olympiáde v Atlante. Nastala nová úloha postúpiť do baráže, nakoľko sa ukázalo, že dokážeme všetkým v skupine konkurovať. Splnili sme ju a z prvého miesta sme nastupovali proti veľmi silnému Rusku. Vtedy už začala rezonovať myšlienka postupu do záverečnej fázy európskeho šampionátu a s tým spojená možnosť získania miesta na olympijskom turnaji."

V skupine sa dalo zakopnúť, ako tomu bolo v Maďarsku, kde sme prehrali, ale v baráži mohol rozhodovať každý gól. Veľký výber súperov nebol, všetci už predstavovali vyššiu kvalitu. Vyhovovali vám vtedy Rusi?

"Keď ich nám prisúdili do baráže, budem úprimný, nerátali sme s nimi a ani sme si ich neželali. Mysleli sme si, že viac by nám v období neskorej jesene vyhovovali Gréci, alebo Turci, ostatní nám tiež nepasovali do kariet. Žreb nás však dostal do situácie, s ktorou sme sa museli vyrovnať a správnou motiváciou naladiť kolektív tak, aby si veril a s týmto nebezpečným protivníkom sa popasoval na úrovni. V oboch súbojoch sa nám to podarilo a zároveň sa opäť potvrdila sila nášho mužstva."

Cez barážové sito ste sa dostali bez straty kvetiny po výhrach v Moskve a Bratislave. Splnili majstrovstvá Európy na slovenských trávnikoch vaše predstavy?

"Záver šampionátu dal dokopy osmičku veľmi schopných mužstiev. Dúfali sme, že do nej skutočne patríme a nechceli sme hrať podradnú rolu. Napokon na turnaji boli kvalitné duely. Ukázali, že nastupujúca generácia hráčov zo všetkých reprezentácií môžu priniesť do budúcna európskeho futbalu kvalitu a jednotlivci sa dokážu presadiť medzi seniormi aj v špičkových kluboch. Páčili sa mi individuálne výkony Pirlu, Abratiho, Ventolu z Talianska, Xaviho, či Gabriho zo Španielska ale aj Ďalších, medzi ktorých z našich patria predovšetkým Hlinka, Greško, Németh, Čontofalský, no aj iní. Verím, že sa dokážu presadiť a viac zviditeľnia slovenský futbal."

Vo veľkej tlačenici na ME sa slovenskí futbalisti nenechali udupať. Škoda zápasu so Španielmi, v ktorom hlavnú úlohu zohralo Greškovo vylúčenie a pokutový kop. Ako ste vy videli tieto dva momenty?

"Pred červenou kartou bol Greško dva razy hrubo faulovaný, v oboch prípadoch dostal úder rukou do tváre, žiaľ, bez povšimnutia rozhodcu. Viedlo ho to, aj keď netvrdím, že správne, k inkriminovanému zákroku. Diskutabilná bola tiež situácia pri zahrávaní jedenástky, lebo všetko svedčí tomu, že Španieli vbehli skôr do šestnástky, než lopta opísala svoj obvod po kopnutí. Rozhodca mal prerušiť hru a z miesta, na ktorom sa dostal predčasne do pokutového územia prvý španielsky hráč, mal nariadiť proti nášmu súperovi nepriamy kop. No treba sa na toto meranie síl pozrieť aj z iného uhla. Bolo vedené vysoko takticky, mužstvá už boli dosť unavené. Prekvapilo nás trochu, že Španieli ako obhajcovia titulu majstra Európy a vyslanci silnej futbalovej krajiny tento štýl prijali. Mohli nás nalákať na otvorenie hry a využiť naše zaváhania. Ak sme kúsok popustili uzdu hernej disciplíne, sme sa o tom mohli presvedčiť. Po strate lopty v útočnom pásme nasledovala veľmi rýchla a premyslená kontra, čo nepridalo na pokoji nášmu obrannému radu. Nepokoj sa prejavil aj pri tom, keď nás súper nachytal a kolmými prihrávkami sa dostával za chrbát slovenských stopérov. Vo výhode bol jeho útočník a v jednom prípade z toho vyústila nariadená jedenástka."

Postupom na olympiádu splnila slovenská dvadsaťjednotka svoj zámer. Bola bronzom dostatočne motivovaná a dueli so Španielskom?

"Bol som medzi chlapcami a tí svojimi slovami potvrdzovali, že bronzová medaila je lepšia, než žiadna, hoci len skóre nás nepustilo do finálového zápasu o zlato. Byť na treťom mieste v Európe je nesporne veľký úspech znásobený tým, že by sme sa k nemu dostali cez Španielov. Na druhej strane nemôžem vylúčiť určité sklamanie, ktoré sa prejavilo po stretnutí s Talianskom, keď celé mužstvo prišlo do kabíny so sklonenými hlavami, lebo cítilo, že malo na víťazstvo, ktoré nám v konečnom dôsledku chýbalo na postup do finále."

Pomohlo, že šampionát sa konal u nás?

"Malo to význam. Hráčov nútilo pred vlastným obecenstvom dosahovať prijateľné výsledky, čo sa podarilo, nakoľko z nich vyplynulo splnenie olympijského cieľa. Na druhej strane sme mali obavy, či prílišné očakávanie fanúšikov nedostane náš mladý kolektív do psychickej nevýhody. Všetko dobre dopadlo, naši diváci boli skvelí a stali sa jedným z hnacích motorov nášho kolektívu, najmä v kritických situáciách."

Slovensko bude na olympiáde. Čo z toho vyplýva?

"Hráči sa rozišli na dovolenky a o nejaký čas sa zapoja do prípravy vo svojich kluboch. Toto, už teraz olympijské mužstvo, má pripravený program. Pôjde o dva zápasy s ázijským a africkým celkom, teda so súpermi z kontinentov odkiaľ pochádzajú naši súperi na olympiáde Japonsko a JAR. Mali by sme odohrať stretnutie aj v New Yorku, no súperi sú v štádiu vybavovania a zápasy by mali byť v polovici júla a augusta. Do kádra budeme môcť zaradiť troch starších futbalistov, rozprávali sme sa už v realizačnom tím o tom, spomenuli sme niekoľko konkrétnych mien, ale zatiaľ je všetko v teoretickej rovine. Nevieme, čo prinesie najbližšia budúcnosť, pokiaľ ide o domácu ligu a európske klubové súťaže."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.