Prečo ich vlastne spomíname? Nedávno totiž navštívili Košice, kde prezentovali novú knihu Eňa a Oliver Na dereši, ktorú spískal Ernest Weidler. Stretli sme ich na autogramiáde, na ktorej sa poctivo podpisovali drobčatám ale aj dospelákom na tričká, či do kníh. V tomto podpisovom ošiali sme vyrušili "silnešiu" polovičku tohto dua Olivera a požiadali sme ho, nech si trošku zaspomína na svoju mladosť a časy, snáď už aj prachom zašlé.
Skúste si tak trochu zaspomínať na svoju pubertu, mali ste ju veľmi búrlivú??
* Od 15 rokoch som sa venoval písaniu rôznych humoristicko satiristických záležitostí. Najradšej som mal písanie slohov, tie som dokonca písal aj svojim spolužiakom. Takže až takú búrlivú pubertu som nemal. V škole som mal také jednotky, dvojky. Okrem ruštiny a chémie mi nerobilo nič problémy. Chémiu som sa potom doučil, no ruštinu som sa nebol schopný naučiť. Z tej som mal jedinú trojku na vysvedčení.
Predbehli sme však vaše detstvo, aké ste boli dieťa?
* Ja som bol v podstate kľudné dieťa. Pamätám si však, že raz na Ondreja, keď sa hádže do vody olovo, som si vymyslel, že ho nechcem mať také všelijaké vytočené, ako moji kamaráti. Nalial som ho preto do suchého lavóra a to sa rozprsklo. Do dnešného dňa mám na čele preliačinu. Vtedy však bolo kľudnejšie obdobie, neexistovali prípady, žeby sa deti strieľali v školách pištoľou.
A ako je to s vašimi prvými láskami? Keď ste boli zaľúbený, boli ste veľmi v oblakoch?
Nie...(smiech) Ježiš Mária, tak to je zložitá téma a na dlhšiu debatu, nejakú ľahšiu mi dajte. Ale jasné že tie lásky tam boli.
Používali ste ťaháky?
- Áno, ale pomerne málo. Mal som a ešte aj mám pomerne dobrú predstavivosť. Ak bola nejaká téma, veľa vecí som si vymyslel. Najviac ma však šokovalo, že mi málokedy povedali, že si vymýšľam. Takže mi uverili.
Teraz je však vaša dcéra v puberte, ako prežívate toto jej obdodie?
- Má 15 rokov a zatiaľ ju búrlivú nemá. Snažil som sa nahromadiť v nej obrazne povedané dosť zlatých tehličiek, aby počas puberty, keď sa budú tie tehličky vyťahovať, ich tam dosť ostalo. Snažím sa, aby nejaká tá citová väzba, ktorá medzi je nami ešte zostala.
Za akého otca sa považujete? Za liberálneho, alebo skôr autoritatívneho?
- Raz som ukázal dcére, pokiaľ až môže ísť, a ona si to zapamätala a za tie medze nejde. Ak by ich prekročila, tak by som už bol asi zlý. Ona však vie, kde sú tie medze, takže teraz už nemusím byť autoritatívny. Máme isté pravidlá hry, ja ich dodržiavam, ona tiež a je to dobré... Nestalo sa, aby rozliala napríklad kakao a ja som ju za to zmlátil. Keby niečo úmyselne vyviedla, za to by už dostala.
Ak zabŕdneme do vášho profesionálneho života, nerozmýšľali ste nad tým, že Eňu vymeníte?
- Jój a koľko krát. Len to by musela prísť nejaká mladá a bez morálnych zásad.
Máte nejakú predstavu o tom, čo by ste ešte chceli robiť v živote?
- Ja by som už chcel byť len rentierom.
Autor: Lenka Haraksinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
