debaklom tejto garnitúry. Návrh, ktorý bol prijatý, nemá nič spoločného so zodpovednosťou, rovným prístupom ku všetkým subjektom trhu a napokon ani s ekonomickou racionalitou.
Eufemizmus o "riešení situácie v DB" kamufluje prostú skutočnosť, že štát sa pobral sanovať súkromný finančný ústav, ktorý jeho bývalé i súčasné manažmenty priviedli na pokraj bankrotu, z prostriedkov všetkých daňových poplatníkov. Kúzelný manéver vychádza z predpokladu, že DB sa podarí deblokovať z Ruska hotovosť v ráde 3 miliárd Sk. Čo je podstatné, majú prísť nad rámec dohodnutého objemu deblokácií na tento rok, ktorý je vo výške 40 mil. USD. Už z porovnania čísiel ale vyvstáva vážna pochybnosť; DB si trúfa vytĺcť z Ruska "na drevo" vyššiu sumu, než sa po úmorných rokovaniach s tamojším MF podarilo zjednať na celý kalendárny rok. Pričom, po prvé, oných 40 miliónov neznamená vôbec hotové peniaze, ale tovary v danej hodnote, a po druhé, naplnenie tejto transakcie ruskou stranou je vo hviezdach. Že z akých zdrojov to budú peniaze a kto ich z ruskej strany "zaistí", zostáva podnikateľským tajomstvom DB. Špekulácií sa zdržíme, ako milé apropo však musíme pripomenúť titulok včerajšieho rozhovoru ministra Pittnera pre istý denník: "Špinavé peniaze sa perú AJ cez nebankové firmy". Ešteže je tam to AJ...
Pravda, to nás ešte ako poplatníkov veľmi nemusí vzrušovať (ako občanov už skôr). Domáca časť "operácie" však už áno: Z fiktívnej deblokovanej sumy si DB odráta "štandardnú" províziu 20% a zvyšok sa presunie na účet NBS, odkiaľ sa ale okamžite prevedie späť do DB ako "úver za obojstranne výhodných podmienok". Summa summarum - okrem zmluvnej provízie dostane DB od štátu aj pôžičku "na preklenutie nedostatku zdrojov". Problém samozrejme je, že celá pohľadávka SR v Rusku, bez ohľadu na ročné deblokačné limity, je pohľadávkou štátu, a nie je jasné, prečo by mala práve DB získať z verejných zdrojov akýkoľvek ďalší bonus nad rámec dohodnutej provízie.
K štátnej pôžičke pre súkromnú banku sa na Slovensku schyľuje v tom istom čase, keď daniari robia exekúcie na malých živnostníkov s nedoplatkami v ráde tisícok korún. Štát milosrdne privilegizuje banku, ktorú celý rad dnes vládnych politikov, ešte v opozičnej role, označoval za "trójskeho koňa ruských záujmov na Slovensku", banku, voči ktorej stále eviduje údajnú pohľadávku vo výške 10 miliárd Sk. V neposlednom rade, ide o tú istú banku, ktorá sa celkom nedávno pokúsila napriek schválenej energetickej politike realizovať "na čierno" vývoz jadrového paliva a stále sa pokúša o realizáciu dostavby dvoch blokov Mochoviec v vládnou garanciou - napriek opačnému uzneseniu vlády.
Najkrajšie sú, v danom kontexte, dôvody. Podľa Vaškoviča ide o "morálnu povinnosť štátu", keďže "konkrétne minulá vláda má svoj podiel na problémoch DB formou zmlúv, ktoré uzavrela". Nuž - kto ich kázal Martinkovi s Kanisom podpisovať?? Ak iní súkromní podnikatelia podpíšu zlé (a to je naozaj smiešne) zmluvy so štátom, tiež ich "rieši" vláda?
Ďalším "dôvodom" je ochrana vkladov obyvateľstva, ktoré si vo vidine nadštandardných úrokov uskladnilo v DB cca 10 miliárd v hotovosti. Nuž, toto je námet na samostatnú úvahu, treba však povedať jednu vec - neexistuje zisk bez rizika. Bankové vklady sú svojím spôsobom podnikanie ako každé iné, navyše zo zákona existuje hranica, ktorú garantuje Fond ochrany vkladov, takže každý dopredu vie, do čoho ide. Rubom vysokého zisku je proste vysoká strata, prípadne krach. Nie je jasné, prečo by práve klienti DB (a i ďalších bánk, ktoré sa uchádzajú a ešte budú uchádzať o podobné zaopatrenie) mali byť výnimkou.
Zhrnuté. Vlády návrh na záchranu banky, "s ktorou hľadíte do budúcnosti" (ako avizuje absurdná reklama), je poplatný prízemnému strachu politikov zo sociálnych otrasov a klientelistickému ustupovaniu záujmom lobistov, prepojených na vládne strany. Budúcnosť, do ktorej z tejto perspektívy hľadíme, je budúcnosťou horúcich pekiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
