vo vypredanom M-ku predstavil košickému publiku gitarista Andrej Šeban. Koncert sa konal vrámci promoturné pri príležitosti vydania jeho autobiografickej prvotiny - albumu Bezvetrie ktorý, ako vraví, vznikal celý jeho život. Andrej sa publiku predviedol v netradičnej polohe nielen ako spevák vlastných textov, ale dva krát zasadol i za klávesy. V záujme nadviazania kontaktu s publikom si sem tam pomohol "vtipnou" poznámkou na adresu nášho prezidenta, či "definitívne bývalého" kolegu Riša Müllera. A čo jeho vulgarizmy bežne používané v textoch? "Robia sa tu dookola strašné veci, ktoré pokladáme za samozrejmé, ale ľudí paradoxne poburuje práve môj slovník," znelo Andrejove vysvetlenie. Viac na seba nám už prezradil v rozhovore po koncerte.

Na turné si už od prvého júna, aké sú zatiaľ tvoje dojmy a čo publikum na východe?

"Turné je veľmi príjemné, pretože sme sa stretli všetko veľmi pokojní ľudia, ktorí hrajú potichu a najkľudnejšie ako sa dá. To mi spôsobuje veľkú radosť, lebo už si neprosím byť po koncertoch ohučaný atakďalej. A navyše ide o to, aby bolo rozumieť texty, takže všetko sa podriaďuje tomu. No a mám dojem, že v Košiciach bolo zatiaľ najpozornejšie publikum, keďže máme radi, keď ľudia tíško sedia a počúvajú. Dnešný koncert bol výborný."

Čo je Bezvetrie? Je to konštatovanie súčasného stavu vecí, alebo len zbožné prianie?

"Je to konštatovanie stavu, do ktorého som sa dostal jedného dňa, kedy som si uvedomil, že som zrazu v pokoji a uvedomil som si aj podstatu bezveterného stavu, keď všetko stojí a je pokojné. Vtedy má človek šancu sa na veci pozerať z toho dobrého zorného uhla, lebo nič naňho netlačí, nemá žiadne nervy a v tej chvíli, keď sa pozerá na svet okolo seba, začína ho znovu vidieť naozaj taký, aký je."

Máš ešte stále z čoho čerpať inšpiráciu, alebo máš pocit, že stav na slovenskej hudobnej scéne je bezveterný?

"Ja mám z čoho čerpať inšpiráciu stále, lebo inšpirácia je sám život a všetko, čo sa okolo mňa odohráva."

Celý album zachytáva tvoj život, prečo máš potrebu deliť sa oň z ľuďmi, ísť s vlastnou kožou na trh?

"Je to môj postoj. Myslím si, že keby sa všetci otvorili a začali by otvorene hovoriť, čo sa v nich odohráva, tak by možno ľudské vzťahy vyzerali inak. A keby ľudské vzťahy vyzerali inak, tak potom aj ich dôsledky by vyzerali inak. To znamená, asi by sme žili v inej atmosfére, v iných domoch, jedli by sme inú stravu atakďalej."

Z tvojich textov sála skepsa z rozčarovania nad súčasnou spoločenskou situáciou. Myslíš si, že Slovensko zmeškalo rozbehnutý vlak, alebo máš nádej, že jeho veľký deň ešte len príde?

"Ten vlak sa nedá zmeškať, dá sa naň nastúpiť vždy hoci aj veľmi veľmi neskoro. Podľa mňa ak sa obmedzíme na vnímanie vecí len cez Slovákov a Slovensko a budeme dávať do popredia len tieto názvy, tak sa nikam nedostaneme. Ja vnímam veci cez názov ľudia, lebo Slováci a Slovensko sú pre mňa rovnako prázdne pojmy ako napríklad Spojené štáty americké, Rusko, Maďarsko...to sú štáty, tie neznamenajú vôbec nič, ľudia sú dôležití."

Nemáš niekedy opcit, že ľudstvo by potrebovalo opäť nejakého mučeníka ako bol Ježiš Kristus, aby sa opäť prebralo k činu?

"Ja si myslím, že napriek tomu, že Ježiš Kristus sa objavil sa nikto k činu neprebral. Takých mesiášov už bolo aj bude, problém je skôr v tom, že k činu sa pohnú len oni, a tí ostatní síce veria, ale robia čosi úplne iné."

Vďačíš aj svojim spoluhráčom za to, že si sa dostal tam, kde si?

"Pochopiteľne, že som za to vďačný aj im aj všetkým ľuďom, ktorých som v živote stretol. Podľa mňa v živote neexistujú nepodstatné momenty. Všetko, čo v živote vidíš, počuješ, cítiš, má význam. Ak dá človek dobrý pozor, dokáže sa na tom poučiť."

Je podľa teba v súčasnej hudbe na Slovensku taká významná osobnosť, ako boli kedysi Ursíny, Varga či Ráž, ktorí by udávali mladým smer, orientáciu?

"Neviem to povedať. Takí ľudia pochopiteľne sú, ale neviem či práve na našej scéne. Ale aj u nás sa už nájdu mladé kapely, ktoré začínajú mať texty o niečom. Po rádiách však aj tak denne počúvame stovky bezduchých piesní s prázdnymi textami, ktoré len ľuďom gumujú hlavy. Treba si vedieť vyberať."

Dokáže ťa vôbec ešte niečo prekvapiť, čo ťa napríklad v poslednej dobe ovplyvnilo?

"Tých vecí je strašne veľa, ale najviac ma ovplyvnilo asi to, že som sa začal prechádzať po svojom vnútre a to prinesie všakovaké zistenia. V tejto krajine ma vždy vie prekvapiť ľudská hlúpusť, nenávisť, žiarlivosť, zákernosť a keď tieto veci zacítim, radšej sa im vyhnem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.