futbalistov košických VSS, ošľahaný František Hoholko po zavesení kopačiek na klinec začal svoje skúsenosti rozdávať. Postupne si zvyšoval kvalifikáciu, aby úspešne ukončil štúdium jednotky. Jeho schopnosti, potvrdené viacročnou prácou s mládežou v Lokomotíve Košice, cenili aj v Bratislave a stal sa asistentom Rudolfa Nováka. Spoločne viedli chlapcov, ktorí nám pred niekoľkými dňami už ako dvadsať jednotkári urobili radosť na ME.
"Už v tom čase sa prejavovali veľmi dobre. V osemnástke sa viacerí prebojovali pred piatimi rokmi na európsky šampionát do Grécka, kde skončili na šiestom mieste. V Taliansku, ako devätnástka sme účinkovali na veľkom turnaji za účasti šestnástich celkov. Boli to malé majstrovstvá sveta, veď v Chervii štartovali aj reprezentácie Chile a Kolumbie. Skončili sme druhí, keď sme vo finále nešťastne prehrali s Islandom po rozstrele pokutových kopov. Vtedy sa už ukazovala i sila tohto kolektívu, ktorú teraz oceňovali súčasní tréneri a ďalší odborníci," zaspomínal si F. Hoholko.
Pracovať s mladými nie je ľahké. Rastú fyzicky, myslením, futbalovo a to treba vedieť skĺbiť. Tento vývoj sa nezastavuje skončením dorasteneckého veku, ale pokračuje do 26 - 28 rokov, keď by už mali byť futbalisti zrelí, na vrchole svojich schopností. V súčasnosti prevažuje v mužstvách od superligy nižšie práve mladá generácia. Všade je len zopár ostrieľanejších hráčov. A práve pri týchto tímoch sú tréneri typu Hoholka nanajvýš cenní. Je dosť nepochopiteľné, že ho momentálne nechávajú bez roboty. V ročníku 1998/99 doviedol talentovaný tím Sp. Novej Vsi do druhej ligy. V jeseni prevzal spojársku Lokomotívu Košice, s ktorou sa však počas jari rozišiel. Dôvod vysvetlil:
"Odišiel som dobrovoľne, po dlhšom uvažovaní. Táto Lokomotíva sa dostala do druhej ligy tak ako sa dostala, veď je to známe. Nepredpokladal som, keď ma angažovali vlani v jeseni taký odchod hráčov. Vyvrcholením boli v zime rozlúčky s Rodákom, Račakom, Michalíkom a Tökölym. Narušila sa úplne kompaktnosť mužstva najmä v obrannej činnosti. Bez Mihalíka a Račaka sa látalo-plátalo Rothom a Tóthom. Výsledky boli trápne, hra ešte trápnejšia. Peniaze chýbali, aby sme získali súce náhrady, kým to futbalové normy dovoľovali. Po zápasoch v Senici som sa pevne rozhodol skončiť, lebo som nevidel žiadnu perspektívu, ani na účinkovanie v tretej lige."
Bez sledovania istého cieľa F. Hoholko robiť nechce. Vyjadril sa, že rád sa potrápi s hocijakým kolektívom, hoci má svoje nedostatky pre menšiu vyspelosť, ktorá vyplýva z mladíckej neskúsenosti, no prešľapovať z jednej nohy na druhú sa mu nepáči. Stále vštepuje svojim zverencom ideu, že motiváciu musia mať. Akú, ozrejmil: "Ešte sa vrátim k už olympijskému tímu pre Sydney. Keď som s jeho hráčmi pracoval, všetci veľmi chceli, tvorili jednoliatu partiu a k im vtedajším schopnostiam sa predala aj vysoká herná kvalita. Lebo oni tak chceli! Neuznávam tých, ktorí tvrdia, že mužstvo už nemá motiváciu, nakoľko už o nič nejde. Ak neberiem do úvahy prémie za výsledky, ktoré však nesmú byť najvyšším cieľom, je tu boj o diváka, svoje meno, prostredie, aké si získali dvadsaťjednotkári. Ide tiež o to, aby sa futbalisti mohli s radosťou prejsť po meste a nepočúvať narážky o biednej výkonnosti. Za mojich čias aktívneho futbalistu boli plné štadióny, fanúšik vedel, prečo chodí do hľadiska a keď sa občas vyskytla slabšia hra, dokázal odpustiť. Bohužiaľ, pre myseľ terajších hráčov sú rozhodujúce peniaze a peniaze...
V súvislosti s trénerskými zmenami v 1. FC Košice padlo v médiách aj Hoholkovo priezvisko. Do akej miery rozkýval vetrík lístok na stroje prezradil:
"Z činovníkov klubu so mnou nik konkrétne nerozprával. Keby prišla ponuka, pouvažoval by som. Po odchode skúsených hráčov bude v mužstve prevládať mládež. Uvedomujem si, že také vysoké ciele, ako mali v 1. FC doteraz, sa stanú istý čas minulosťou. Pôjde o perspektívnu prácu a verím, že aj koncepčnú."
A v tom je skúsený a fundovaný futbalový odborník doma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
