roku 1888 sa pokúšal Rus Rozing prenášať obraz na diaľku. Katódovú trubicu vyvinul v roku 1897 Ferdinand Braun. Napriek týmto pokusom si televízia našla širšie uplatnenie až v dvadsiatom storočí. Pokusy s "videním na diaľku" - televíziou pokračovali ďalej, väčšinou sa však končili neúspešne. Prvé teoretické úvahy a princípy mali napodobniť ľudské oko. Boli fantastické, v praktickom živote sa nedali realizovať. Elektrické drôty mali sprostredkovať prenos obrazu, podobne ako nervy prenášajú svetelné vnemy zo sietnice do mozgu. Z citlivých buniek mali viesť drôty, ktoré by rozsvecovali žiarovky. Počet žiaroviek a svetlocitlivých buniek mal byť rovnaký. Táto predstava bola v technickej praxi nerealizovateľná. V tom čase neexistovali fotočlánky a počet buniek mal byť rovnaký. Táto predstava bola v technickej praxi nerealizovateľná. V tom čase neexistovali fotočlánky a počet spojovacích drôtov by bol veľmi veľký. Ukázala sa správnosť teórie, rozdeliť obraz na svetelné plôšky - body, čo už bol veľký pokrok.
Prvé čiastočné úspechy sa dosiahli pri prvých prenosoch obrazu telegrafickou cestou. Signál sa snímal riadok za riadkom a tak sa aj na mieste príjmu zakreslil. Svetlo a tónovaný tieň prvý raz uvidel na svojom aparáte Škót John Logie Bard. Američan P. T. Farnsworth v roku 1926 požiadal o patent na elektronické zariadenie, slúžiace na elektrické rozkladanie obrazu. Na vývoji nového zariadenia pracovali na celom svete. V Anglicku sa v roku 1935 robili len pokusné vysielania. V Amerike bolo v máji 1934 v činnosti viac než dvadsať televíznych vysielačov. V Československu sa v tom čase robili iba prvé pokusy s televíziou.
Rýchlejší rozvoj televíznej techniky nastáva až po II. svetovej vojne. Už v marci 1948 technici predviedli zástupcom tlače prvé televízne zariadenie vyrobené v Československu. Československá televízia sa prvýkrát predstavila verejnosti na 25. výročí začatia pravidelného rozhlasového vysielania v Československu. V tom čase bolo v Československu evidovaných pätnásť televíznych prijímačov. Na jeseň v roku 1948 sa prezentovala televízia na jesennom veľtrhu v Prahe. Tieto úspechy však boli viac-menej na laboratórnej úrovni. Na zjazde Československých krátkovlnných vysielačov v apríli 1950 predvádzali prvé verejné televízne snímanie s vlastnou aparatúrou na Sliači. Na vysielanie použili veľmi jednoduché technické zariadenia, napriek tomu sa dosiahli výborné výsledky. Aby sa televízne vysielanie mohlo rozbehnúť, bolo potrebné pripraviť elektrotechnický priemysel na výrobu televíznych prijímačov. Prvé prijímače vyvinuli vo Výskumnom ústave oznamovacej techniky. V Československu sa prototyp prvého televízneho prijímača objavil v septembri 1952, prvú sériu začali vyrábať v marci 1953. Skúšobné vysielanie československej televízie sa malo uskutočniť 1. mája 1953. V tom čase bol aktuálny aj názvoslovný problém. Bolo predložených 179 rôznych, dnes už smiešnych návrhov: Hlasobraz, Okovid, Rádiovideo a ďalšie. Komisia sa rozhodla, že sa nový oznamovací prostriedok bude volať ""televízia".
V decembri 1953 sa stretávame so zdokonaleným snímacím zariadením obrazu na 315 riadkov. V bratislavskom Dome techniky sa v roku 1955 uskutočnilo prvé verejné predvádzanie viedenskej televízie. Televízne pokusy sa od roku 1955 objavovali stále častejšie. So zdokonaleným snímacím zariadením sa stretávame na zimných trhoch v bratislavskom Parku kultúry. Prvé verejné pokusné predvádzanie snímacej televíznej súpravy bolo 11. 5. 1956 v Košiciach. Pokusné vysielanie bratislavskej televízie sa malo začať 3. novembra 1956. Na miesto pre obsadenie prvej televíznej hlásateľky bol vypísaný konkurz. Zúčastnilo sa na ňom okolo tridsať uchádzačov. Prvou televíznou hlásateľkou sa stala Hilda Adamišová-Michalíková. Objavila sa na obrazovkách už v prvom vysielaní bratislavskej televízie. Podmienky aké vládli pred prvým televíznym vysielaním boli ťažké. Hlásateľňa - štúdio ležalo na ploche menšej ako šesťdesiat metrov štvorcových na Kamzíku. Prvými vysielacími dňami boli streda a sobota. Druhé televízne štúdio vzniklo v Košiciach 1. 1. 1962. Na dosahu východného Slovenska sa emblém štúdia objavil na obrazovkách 25. 2. 1962 so spravodajskou reláciou "Čím žije náš kraj". Tretie štúdio na Slovensku v Banskej Bystrici získalo štatút 10. 7. 1991. Vývoj smeruje stále dopredu, vidíme to na dnešných televíznych štúdiách a prijímačoch. Televízia sa stala veľmi dôležitým elektronickým médiom, ktorú má každý z nás na dosah ruky. Dnes by sme si už asi ťažko vedeli predstaviť život bez televízie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
