trvajú na svojej požiadavke výkupného vo výške milión dolárov za každú osobu. V rozhlasovom rozhovore to vyhlásil Abú Sabája, hovorca islamistickej skupiny Abú Sajjáfa.
Jeden z vyjednávačov filipínskej vlády 2. júna agentúre AFP potvrdil, že únoscovia žiadajú výkupné. Vláda požiadavku verejne nepotvrdila. Podľa skupiny Abú Sajjáfa, bojujúcej za vytvorenie islamského štátu na juhu Filipín, všetky jej doterajšie únosy skončili vyplatením výkupného, ktoré však nebolo zverejnené.
Vládny vyjednávač Roberto Aventajado 5. júna nepriamo pohrozil vojenskou akciou na oslobodenie zadržiavaných v prípade, že únoscovia neustúpia vo svojich prehnaných požiadavkách výkupného. S cieľom podporiť rokovania o prepustení rukojemníkov filipínsky prezident Joseph Estrada nasledujúci deň súhlasil s jednou z troch požiadaviek únoscov a zakázal komerčný rybolov v okolí ostrova Jolo.
Kohl neprehovorí na oslavách zjednotenia Nemecka
Berlín (TASR) - Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl nebude môcť 3. októbra prehovoriť v Drážďanoch na oslavách 10. výročia zjednotenia Nemecka kvôli zapleteniu do sponzorského škandálu kresťanskodemokratickej únie (CDU). Rozhodol o tom údajne saský premiér Kurt Biedenkopf (CDU), informuje včerajšie vydanie novín Berliner Zeitung.
Hlavnými rečníkmi majú byť nemecký prezident Johannes Rau, Biedenkopf vo funkcii predsedu Spolkovej rady a francúzsky prezident Jacques Chirac. Kohl bude len čestným hosťom.
Biedenkopf údajne nesúhlasil ani s vystúpením posledného premiéra bývalej NDR Lothara de Maiziéra, pretože protokolárne by tak mal právo prehovoriť aj Kohl, ktorý sa významne zaslúžil o zjednotenie Nemecka. So zreteľom na Kohlom spôsobený sponzorský škandál sa však chcel Biedenkopf vystúpeniu "kancelára zjednotenia" vyhnúť.
Kohl sa koncom minulého roka priznal, že v rokoch 1993-98 prijal finančné sponzorské dary vo výške dva milióny mariek, ktoré neuviedol v účtovníctve CDU. Štátna prokuratúra začala 3. januára proti Kohlovi vyšetrovanie pre podozrenie zo sprenevery voči vlastnej strane.
Kohl tvrdohlavo odmieta zverejniť identitu darcov, pretože chcú zostať anonymní. Táto a iné aféry uvrhli CDU do najväčšej krízy v jej dejinách, z ktorej sa strana len pomaly zviecha.
Stúpenci a odporcovia Miloševiča si zmerajú sily
Podgorica (TASR) - Po troch rokoch faktickej nezávislosti Čiernej Hory si stúpenci a rivali juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča v nedeľu zmerajú sily v čiastočných komunálnych voľbách.
Napriek tomu, že hlasovanie sa koná len v dvoch čiernohorských mestách - metropole Podgorica a turistickom centre na jadranskom pobreží Herceg Novi, rozhodnutie voličov je mimoriadne dôležitým testom pre prozápadne orientovanú vládu prezidenta Mila Djukanoviča a bude mať vplyv na budúcnosť Čiernej Hory a celej Juhoslávie.
V oboch mestách žije asi tretina zo 600.000 obyvateľov krajiny. O zložení nových mestských rád spomedzi kandidátov siedmich strán, koalícií a nezávislých môže v Podgorici rozhodovať 112.000 a v Herceg Novom 22.000 oprávnených voličov.
Od nástupu do funkcie začiatkom roku 1998 musí Djukanovič zložito manévrovať medzi Čiernohorcami vernými Belehradu a stúpencami rýchleho vyhlásenia nezávislosti.
Voľby sú ostro sledované na západe, ktorý podporuje Djukanovičovu politiku postupných krokov a v obavách z destabilizácie Čiernej Hory a možnosti rozpútania ďalšieho konfliktu na Balkáne snahy o formálnu nezávislosť brzdí.
Aj keď je Čierna Hora de iure súčasťou Juhoslávie, má vlastnú zahraničnú politiku a zavedenie nemeckej marky ako paralelnej - fakticky však jedinej - oficiálnej meny má zabrániť tomu, aby hospodársky upadajúce Srbsko so sebou stiahlo aj svojho menšieho partnera. Zavedenie marky minulý rok vyvolalo zúrivú reakciu Belehradu, ktorý odpovedal hospodárskou blokádou.
Čierna Hora kontroluje časť svojej vonkajšej hranice, má vlastný vízový režim a veľkú, 20-tisícovú a dobre vyzbrojenú policajnú jednotku.
Skutočnosť, že aj západ Čiernu Horu vníma ako samostatný subjekt, dokumentuje jej vyčlenenie z medzinárodných sankcií proti Juhoslávii, viac ako 100 miliónov dolárov poskytnutých vo forme pôžičiek a pomoci, ako aj časté stretnutia čiernohorských politických lídrov so západnými predstaviteľmi. Tento fakt využívajú stúpenci Miloševiča na to, že Djukanoviča a jeho vládu obviňujú z plnenia záujmov USA a NATO.
Berlín a Paríž nezmenia postoj voči Rakúsku
Mainz (TASR) - Nemecko a Francúzsko nezmenia svoj postoj voči Rakúsku v súvislosti so sankciami Európskej únie (EÚ) proti rakúskej vláde ľudovcov (ÖVP) a slobodných (FPÖ). Informovala o tom včera nemecká agentúra DPA s odvolaním sa na informované zdroje 75. nemecko-francúzskeho medzivládneho stretnutia v nemeckom Mainzi, na ktorom sa zúčastňujú francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Znamená to, že obidva štáty budú naďalej uplatňovať diplomatickú izoláciu Viedne kvôli účasti Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) v rakúskej vláde, uviedli zdroje summitu. Zmena politiky európskej štrnástky sa neočakáva ani na summite EÚ, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň v Portugalsku.
Ťažiskom nemecko-francúzskych konzultácií, na ktorých sa zúčastňuje aj francúzsky premiér Lionel Jospin a niektorí ministri oboch vlád, je užšia spolupráca v oblasti bezpečnosti a zbrojenia, reforma EÚ ako aj témy Blízky východ a situácia na Balkáne.
V rámci stretnutia zasadá aj bilaterálna Obranná a bezpečnostná rada. Očakáva sa oficiálne oznámenie o zámere Nemecka a Francúzska spoločne vybudovať systém prieskumných satelitov.
Autor: Zamboanga (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
