vysporiadania vnútorných vzťahov v SDK objavili. Ak by sa aj podarilo túto, doslova šedú, eminenciu zložiť z jeho postu, prispeje to iba k jedinému - ďalšej bastardizácii pomerov.
Pokus nahradiť R.Kováča, či už Jánom Rusnákom zo zelenej platformy alebo Jánom Budajom, je z kategórie silových riešení a ako taký zatiaľ nevhodný. Spôsoby Dzurindovej skupiny, ktorá až donedávna nejavila najmenšie známky ústretovosti a vôle rokovať, isteže k zomknutým pästiam priam zvádzajú. Práve v uplynulých dňoch sa však objavili signály zmäkčovania kurzu, ktoré naznačujú predsa len istý zmysel pre realitu a politické práva partnerov.
"Dozrel čas na identifikáciu poslancov SDKU", vyhlásil ešte v stredu Vladimír Bajan, ktorý je po odvolaní Budaja poverený šéfovaním liberálnej platformy SDK, čiže fakticky straníckej frakcie DU (aj keď R.Kováč účelovo hovorí o ideových platformách). Bajan, ktorý jednoznačne smeruje do SDKU, je v tomto prostredí figúra vcelku vplyvná a sotva hovorí iba za seba. Ak jeho názor, že "niet prekážok, ak by to malo znamenať upokojenie situácie v SDK", získa v okolí Dzurindu širšiu odozvu, najväčší vzťahový problém by mohol byť v krátkom čase zmetený zo stola.
Kým nebude zrejmé, ako sa k Bajanovej ponuke stavajú jastrabi SDKU na čele so Šimkom, je iniciatíva za detronizáciu R.Kováča zbytočne konfrontačná a posiluje deštrukčné tendencie. Treba si uvedomiť, že reštrukturalizácia klubu SDK do reálnych pomerov by automaticky zastavila aj legislatívnu "iniciatívu" SDĽ za zákaz dvojčlenstva (ľavica svoj návrh z programu júnovej schôdze nestiahla), čím by sa táto operácia veľmi blahodarne odrazila i v živote "veľkej" koalície. Podstatou celej kauzy totiž nie je akási narýchlo získaná averzia SDĽ voči dvojčlenstvu (ktoré by potom už nemalo prečo prekážať), ale jednoduchý fakt, že SDKU uteká pred politickou zodpovednosťou tým, že sa nechce zviditeľniť. Ak by sa ale inšitucionalizovala jej platforma v rámci SDK, pre ďalšiu destabilizáciu by si vľavo už museli hľadať inú zámienku.
V danom kontexte nie je ani určujúce, že personálne alternatívy R.Kováča, ktoré boli medializované, nevyzerajú trikrát atraktívne. Ak existuje, celkom oprávnená, námietka voči súčasnému predsedovi, že dobrá polovica klubu s ním už nie je stotožnená, to isté ešte v oveľa širšej miere platí najmä o Jánovi Budajovi. Navyše, šéf klubu by mal byť, okrem iného, aj mediátorom medzi poslancami a ministrami s premiérom, čo je teda v dnešnej Budajovej pozícii predstava priam tristná. Napokon, on sa ani k tejto kandidatúre nehlási. Ján Rusnák však áno, čo je zase, vzhľadom na jeho obdivuhodných jeden a pol roka v úplnej poslaneckej anonymite, odvaha priam neskutočná.
Roman Kováč sa domnieva, že tlak na jeho výmenu "smeruje z KDH, DS a Strany zelených, lebo práve tomuto subjektu sľúbili túto funkciu". Nemá celkom pravdu, najmä v DS spriadajú dnes konštruktívnejšie stratégie, ktorým navyše nečakane teraz zahral do nôty Vladimír Bajan. Napokon, ak by sa v SDK zrodila akási dohoda, R.Kováč by zostal asi najprijateľnejším predsedom. Jednak dobre komunikuje s premiérom, navyše aj po prípadnom vyrysovaní platformy SDKU by táto zostala v rámci SDK najpočetnejšia (momentálne 16 poslancov), čiže logicky by si udržala nárok na predsednícky post.
Samozrejme, rubom a najzapeklitejším uzlom celej konštrukcie je, že časom by sa musela otvoriť aj otázka nepomeru medzi počtom členov vlády SDKU a ich poslaneckou podporou. To je zásadný a najväčší problém; nájsť dosť politickej vôle dohodnúť sa na jednej strane, resp. neforsírovať otázku pomerného zastúpenia platforiem SDK vo vláde s kalkulačkou v ruke, na strane druhej. Elementárnym predpokladom normalizácie pomerov v SDK je ale v prvom rade sadnúť si vôbec k rokovaciemu stolu. Doterajšie diskusie na úrovni klubu nie sú to pravé orechové - moc sa dá deliť iba na najvyššej úrovni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
