slovami priblížila pred súdom jeden z rozhodujúcich okamihov svojho života plavovlasá Hedviga. Na chvíľu sa zamyslela, potom chcela čosi povedať, ale hlas sa jej roztriasol a pustila sa do usedavého plaču. Až po hodnej chvíli sa 19-ročná dievčina opäť pustila do rozprávania: "Bála som sa, veľmi som sa bála... Dnes už ani sama neviem čoho či toho, že keď to praskne, rodičia ma zabijú, alebo toho, že sa to dozvie Patrikova manželka a budeme mať z toho všetci peklo... Všetci? My všetci, to znamená ja, Patrik, ale aj... slovom, to malé, čo sa malo narodiť... Nechcela som to urobiť, ale prišlo to tak náhle, nečakane, samú ma to zaskočilo, nevedela som, na koho sa obrátiť."

Hedviga začas pracovala ako predavačka v exluzívnej predajni kozmetiky a značkovej koženej galantérie, neskôr predávala kvetiny. A práve vtedy sa zoznámila s Patrikom. Stalo sa to vraj vtedy, keď svojej manželke kupoval kyticu k meninám... Ó, irónia osudu, aká ty vieš byť krutá! V skutočnosti sa veci mali tak, že Patrik sa v jedno marcové sobotňajšie predpoludnie kvôli akejsi somarine riadne pohádal so svojou ženou a tak vyšiel von do ulíc, aby si vraj "prevetral hlavu". Zastavil sa aj v rušnom kvetinárstve na námestí, čo ak tam bude Hedviga, s ktorou sa zoznámil pred dvoma týždňami, a náhoda chcela, že v to sobotňajšie predpoludnie naozaj mala službu..

Slovo má opäť hlavná aktérka príbehu: "Keď som neskôr zistila, že som tehotná, povedal mi, že si ma nemôže zobrať... že nemôže kvôli mne nechať ženu a tri deti, ale ma bude podporovať a bude ma mať rád, ale vraj to nesmie byť verejné... Hovoril, že sa budeme mať radi, že sa budeme tajne stretávať, ale jeho žena sa o tom nesmie dozvedieť! Zostane to vraj len medzi nami... Povedal ešte, že sa môžem na neho spoľahnúť a môžem mu zavolať, keď ho potrebujem, ale vždy len a len do roboty... A vtedy... a vtedy," dievčine sa roztriasol hlas a pustila sa do usedavého plaču. Hlas sa jej zadrhával, plakala na celú pojednávaciu sieň. "A vtedy, keď to mňa náhle prišlo a cítila som, že je to tu, som mu zavolala. Povedali mi, že nie je v práci a ani v ten deň už nebude, je vraj na služobnej ceste... Náhle som stratila oporu, ktorú som tak veľmi potrebovala," povedala dievčina, ktorej sa úspešne darilo utajiť tehotenstvo pred kamarátkami aj pred vlastnými rodičmi. Jej prípad svojho času rozvíril hladinu verejnej mienky, a to vtedy, keď sama a bez pomoci porodila svoje dieťa, zaskočená tým, ako to rýchlo a nečakane na ňu prišlo, dieťa vložila do igelitovej tašky a zaniesla do kontajnera. Prokurátor ju obžaloval z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, keďže "v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa bezprostredne pri pôrode."

Hedvigu celú záležitosť popísala takto: "Bola som nešťastná a bezradná, bála som sa, cítila som bolesť, tlak v bruchu a na hrudníku, potom to zo mňa vyšlo, neviem, či to žilo alebo nie, neviem, či to dýchalo.. asi nie, skôr nie ako áno...V tej chvíli mi bolo strašne, neviem, čo sa to so mnou robilo... Vložila som to do igelitovej tašky a odniesla som to preč. Chvíľu som sa motala po uliciach, ale asi o pästnásť dvadsať minút som sa vrátila domov, lebo mi bolo zle. Ľahla som si na posteľ a na viac sa nepamätám..."

Z posudku súdnych znalcov vyplynulo, že "nájdený novorodenec sa narodil živý, donosený a životaschopný..." Znalci sa vyjadrili aj k rozrušeniu rodičky. "V tomto prípade išlo o výnimočné rozpoloženie matky, ktorého pôvod je vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom a ktoré oslabuje vôľu rodičky a jej odolnosť voči rôznym vonkajším i vnútorným podnetom. Toto rozrušenie spravidla a tak tomu bolo aj v tomto prípade brzdí úplné rozvinutie materinského pudu."

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe a poukázal na "vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej, ktorá pripravila o život dieťa, ktoré sa narodilo živé a zdravé..." Obžalovaná zasa v záverečnej reči svoj čin oľutovala: "Viem, že život svojmu dieťaťu už nevrátim... Je mi ľúto, že som to urobila, život ma za to sám potrestal... To, čo som urobila, ma bude prenasledovať po celý život."

Súd uzavrel kauzu tak, že Hedvigu uznal vinnou podľa obžaloby, teda z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Prihliadol na viaceré poľahčujúce okolnosti, najmä na to, že nebola dovtedy súdne trestaná, čin spáchala jednak vo veku blízkom veku mladistvých a jednak v silnom rozrušení a svoj čin úprimne oľutovala. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu jej uložil trest odňatia slobody na samotnej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov v prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok je právoplatný. (Mená hlavných aktérov príbehu sú z etických dôvodov pozmenené.)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.