Návrh, ktorý bol prijatý, nemá nič spoločného so zodpovednosťou, rovným prístupom ku všetkým subjektom trhu a napokon ani s ekonomickou racionalitou. A nie je ani tým, čo hovorí Ivan Mikloš - zlom zo všetkých ziel, čo prichádzali do úvahy, najmenším.
Je totiž obyčajným zavádzaním "alternatíva", ktorú nám podsúvajú - že totiž ak by sa DB nesanovala, akýchsi 10 miliárd nekrytých vkladov by zacvakal rozpočet. Nie: Zo zákona existuje garancia iba na neanonymné vklady do výšky tridsaťnásobku priemernej mzdy. Všetky "nadlimitné" straty by jednoducho znášali tí, ktorí si na vlastné riziko nad stanovenú hranicu prostriedky do DB ukladali. Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš, Viliam Vaškovič a ďalší nám proste nehovoria pravdu.
Eufemizmus o "riešení situácie v DB" kamufluje prostú skutočnosť, že štát sa pobral sanovať súkromný finančný ústav, ktorý jeho bývalé i súčasné manažmenty priviedli na pokraj bankrotu. Kúzelný manéver vychádza z predpokladu, že DB sa podarí deblokovať z Ruska hotovosť v ráde 3 miliárd Sk. Čo je podstatné, majú prísť nad rámec dohodnutého objemu deblokácií na tento rok, ktorý je vo výške 40 mil. USD. Už z porovnania čísiel ale vyvstáva vážna pochybnosť; DB si trúfa vytĺcť z Ruska "na drevo" vyššiu sumu, než sa po úmorných rokovaniach s tamojším MF podarilo zjednať na celý kalendárny rok. Že z akých zdrojov to budú peniaze, zostáva "obchodným tajomstvom" DB. Ako milé apropo iba pripomeňme titulok rozhovoru ministra Pittnera pre istý denník zo štvrtka: "Špinavé peniaze sa perú AJ cez nebankové firmy". Žiada sa dodať - a občas AJ cez vládne uznesenia...
Pre nás, poplatníkov, je zaujímavejšia domáca časť "operácie": Z fiktívnej deblokovanej sumy si DB odráta "štandardnú" províziu 20% a zvyšok sa presunie na účet NBS, odkiaľ sa ale okamžite prevedie späť do DB ako "úver za obojstranne výhodných podmienok". (Pričom ak štát spor o 2,5 mld., ktoré DB vymáha ako nezaplatenú zmluvnú províziu, prehrá, peniaze zostanú v DB; ak vyhrá, premenia sa v kapitálový vstup a štát sa stane fakticky hlavným akcionárom krachujúcej banky.) Úžasne prešpekulované - okrem zmluvnej provízie dostane DB od štátu aj pôžičku "na preklenutie nedostatku zdrojov". Problém samozrejme je, že celá pohľadávka SR v Rusku, bez ohľadu na ročné deblokačné limity, je pohľadávkou štátu, a nie je jasné, prečo by mala práve DB získať akýkoľvek ďalší bonus nad rámec dohodnutej provízie.
Prečo štát privilegizuje banku, ktorej celý rad vládnych politikov donedávna nevedel prísť na meno, banku, ktorá sa celkom nedávno pokúsila napriek schválenej energetickej politike realizovať "na čierno" vývoz jadrového paliva a stále sa pokúša o realizáciu dostavby dvoch blokov Mochoviec, a to napriek opačnému uzneseniu vlády? Podľa štátneho tajomníka Vaškoviča ide o "morálnu povinnosť štátu", keďže "konkrétne minulá vláda má svoj podiel na problémoch DB formou zmlúv, ktoré uzavrela". Nuž - kto ich kázal manažmentom DB podpisovať?? Ak iní súkromní podnikatelia podpíšu nevýhodné zmluvy a poskytujú nedobytné úvery, tiež ich bude "riešiť" vláda?
Korunným "dôvodom" je ale ochrana vkladov obyvateľstva. Nuž, tu treba povedať jednu vec: neexistuje zisk bez rizika. Bankové vklady sú svojím spôsobom podnikanie ako každé iné, rubom vysokého zisku je proste vysoká strata, prípadne krach. Prečo by práve klienti DB mali byť výnimkou? Jedine, že by "záchrana" DB mala byť cenou, ktorú sa Mikuláš Dzurinda odhodlal ponúknuť Jozefovi Migašovi za ďalších pár mesiacov stability. Aj keď takúto "cenu" niektorí považujú za stále prijateľnejšiu, než by boli náklady okamžitého rozpadu koalície, ide o bianco šek, ktorého splatnosť je pri súčasnom stave SDĽ vo hviezdach.
Vládny návrh na záchranu banky, "s ktorou hľadíte do budúcnosti" (ako avizuje absurdná reklama), je hlboko nemorálny, poplatný politickým kalkuláciám a zakladá hrozivý precedens do budúcnosti. Budúcnosť, do ktorej z tejto perspektívy hľadíme, je budúcnosťou horúcich pekiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
