Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
O tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 27. kole, svedčia Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Svojmu spolužiakovi vykĺbil sánku" sme priniesli príbeh Mikiho a Mariána. "Stalo sa to v škole. Naťahoval som sa so spolužiakom kvôli hodinkám. Miki ma dvakrát udrel po hlave a aj do hrudníka. Nešlo o facky, ale o údery päsťou, po ktorých som spadol na zem. Pokúšal som sa vstať, kľačal som na kolenách a vtedy mi vrazil kolenom do pravej polovice tváre. Nemyslím si, že to urobil nechtiac, teda, že to bola náhoda. Podľa mňa to urobil úmyselne," vypovedal Marián pred súdom. Jeho spolužiak, sedemnásťročný útočník Miki sedel na trestnej lavici v úlohe obžalovaného pre ublíženie na zdraví. A to preto, že Mariána najmenej dvakrát udrel päsťou a keď jeho obeť vstávala zo zeme, kopnutím mu vrazil kolenom do tváre... Spôsobil mu vykĺbenie spánkovosánkového kĺbu vpravo a pomliaždenie prednej strany hrudníka s úmyslom Mariána zraniť.
"Nebolo to tak. Vôbec som ho nechcel zraniť. V ten deň som Mariána v škole oslovil. Presnejšie, povedal som mu, aby mi vrátil hodinky, ktoré som mu predtým požičal. Dostal som ich od rodičov ako darček k sedemnástym narodeninám, záležalo mi na nich. Marián mi ich však odmietal vrátiť. Naťahovali sme sa a on ma doslova vyprovokoval k tomu, že som ho dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári. Keď vstával zo zeme, reflexívne som zdvihol koleno a tak som ho nechtiac zasiahol do tváre...," bránil sa obžalovaný.
Svedkami incidentu boli spolužiaci. Tí však, ako sa na súde ukázalo, nič nevideli, nič nepočuli... " Hlavným dôkazom, o ktorý sa opieral súd, bol posudok znalca z odboru chirurgie. Ten nevylúčil, že k vykĺbeniu sánkovospánkového kĺbu mohlo dôjsť pri náraze o lavicu, no pravdepodobnejším sa mu videlo kopnutie poškodeného do tváre. Podľa vyjadrenia znalca, zranenia, ktoré Marián utrpel, ho obmedzovali pri prijímaní stravy. Mohol konzumovať len tekuté, neskôr kašovité jedlá. Ich príprava bola náročná nielen na čas, ale aj na financie. Dlahami spevnená sánka obmedzovala poškodeného v spoločenskom styku. Mal sťažené dýchanie, nevedel artikulovať, nemohol zívať, ani si vyčistiť zuby.
"Nechcel som mu ublížiť, ľutujem, čo sa stalo," neustále opakoval mladý študent. Z čítania jeho charakteristiky a posudkov vyplynulo, že rodičom narobil starostí viac ako dosť. A nielen pre skutok, z ktorého sa zodpovedal pred súdom. Na istý čas totiž prestal chodiť do školy. Rodičia až oveľa neskôr zistili, že syn sa fláka a peniaze, ktoré mu dávali na úhradu poplatkov za školu a internát, míňa na celkom iné veci.
Príbeh sme úmyselne neukončili a jeho pointu ste mali dopísať vy, vážení čitatelia. Z textu súťažného príbehu však bolo zrejmé, že o vine obžalovaného mladistvého Mikiho súd nemal žiadne pochybnosti. Otázkou zostalo iba to, aký trest mu mohol uložiť?
Prezradili sme vám iba to, že Mikimu neuložil trest odňatia slobody, ale iný druh trestu. Pýtali sme sa, či viete, aký iný trest môže súd uložiť za ublíženie na zdraví a ako by ste v Mikiho prípade rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár?
Do redakcie sme dostali 109 odpovedí, z ktorých iba 56 bolo správnych. Išlo o tie, v ktorých ste uviedli, že Miki si za ublíženie na zdraví vyslúžil peňažný trest. (Iné druhy trestov, vrátane toho, že niektorí ako samostatný druh trestu uviedli podmienku, pričom podmienenečný trest odňatia slobody je trestom odňatia slobody, len jeho výkon súd podmienečne odloží na skúšobnú dobu, sme nemohli uznať ako správne odpovede).
Vráťme sa však k Mikimu. V skutočnosti prípad skončil tak, že súd ho uznal vinným podľa obžaloby a vymeral mu peňažný trest vo výmere päť tisíc korún a zároveň ho zaviazal k náhrade spôsobenej škody. Išlo o 900 korún, čo bolo bodové ohodnotenie zranení, ktoré utrpel poškodený Marián. V prípade, že by Miki peňažný trest nezaplatil, súd mu vymeral náhradný trest dva mesiace basy.
Tomu, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, môže súd uložiť trest odňatia slobody alebo peňažný trest. Pri ukladaní peňažného trestu (v rozpätí od 5 tisíc do piatich miliónov korún) sa vždy prihliada na osobné a majetkové pomery páchateľa zákon doslova hovorí tak, že "peňažný trest súd neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný". Súd môže povoliť zaplatenie peňažného trestu v primeraných mesačných splátkach. A ešte čosi - ak súd ukladá peňažný trest, stanoví pre prípad, že by výkon tohoto trestu mohol byť úmyselne zmarený, aj náhradný trest odňatia slobody. Tak tomu bolo aj v Mikiho prípade. Ak by nezaplatil, hrozili by mu dva mesiace.
MIKI TO VRAJ PSYCHICKY NEZVLÁDOL!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede pestrú mozaiku názorov. Ján BOČKAY z Košíc: "Podľa Trestného zákona za úmyselným spôsobením ujmy na zdraví nasleduje trest odňatia slobody alebo peňažný trest. Keďže ste v príbehu prvú možnosť vylúčili, ostáva už len tá druhá. Výška peňažného trestu bola určená v závislosti na druhu a následkoch zranenia." Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Miki sa nevie zmestiť do svojej kože. Už to, aké problémy spôsobil rodičom tým, že nechodil do školy a peniaze určené na štúdium míňal iným spôsobom, svedčí o jeho charaktere. To ako si vybavoval účty so spolužiakom veľa hovorí zasa o jeho násilníckej povahe... Keby som ja mala na sebe sudcovský talár, vylúčila by som ho zo školy, pretože na štúdium nemyslí a zaberá miesto inému chlapcovi, ktorý by chcel študovať a nemôže, keďže sa na školu nedostal pre nedostatok miesta." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Jeden psychický skrat ešte nemusí nasvedčovať tomu, že by Miki bol všeobecne agresívny. Ak k celému jeho konaniu dala popud okolnosť nevrátenia hodiniek, ktoré Mariánovi požičal, ťažko pochopiť, že by neboli priateľmi. Naskytá sa tu však aj celkom iné a nie zriedkavé vysvetlenie, a to, že Miki si od Mariána požičal peniaze a do zálohy mu dal hodinky. Potom by to bolo jednoduché. Miki chcel ísť v piatok z internátu domov, ale aj s hodinkami a tie mu Marián bez vrátenia peňazí nechcel dať. A tak zákonite nasledovala nakladačka."
Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Miki je agresívnejšia povaha, spôsobil kamarátovi ublíženie na zdraví, čo potvrdil súdny znalec. Vzhľadom na to, že Miki sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho, mohol mu súd uložiť miernejší trest podmienečný alebo aj finančný s tým, že ho budú hradiť rodičia, a to preto, že Miki chodí do školy a nie je zárobkovo činný." Mária REPASKÁ z Košíc: "Je zarážajúce, ako sa agresivita rozmáha na školách počnúc šikanovaním a končiac ublížením na zdraví. Je namieste opýtať sa, ako bol zabezpečný pedagogický dozor nad žiakmi?" Katarína BALOGHOVÁ z Košíc: "Prečítala som si súťažný príbeh a môžem napísať, že takéto bitky sú na dennom poriadku. Mladí ľudia si neuvedomujú svoju nerozvážnosť a následky konania. A teraz k odpovedi. Súd uznal Mikiho vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, ale vzhľadom na jeho vek upustil od potrestania a uložil mu ochrannú výchovu a samozrejme, poškodený môže žiadať náhradu škody."
Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Nevrátenie požičaných hodiniek mal Miki riešiť iným spôsobom, nie bitkou. Dopustil sa trestného činu ublíženia na zdraví a súd mu mal priznať aj náhradu za spôsobenú bolesť a ujmu za znetvorenie tela tváre (vykĺbenie sánky na tvári a pomliaždenie hrudníka)." Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Aj my sme boli školáci a tiež sem-tam padla facka. Sedemnásťročný Miki neustále opakoval: Nechcel som mu ublížiť, ľutujem čo sa stalo... K spáchaniu činu sa priznal, aj ho oľutoval. V tomto súťažnom príbehu dám za pravdu obhajcovi, ktorý navrhoval súdu, aby na tieto poľahčujúce okolnosti prihliadol. A aký trest mu uložiť? V škole znížiť známku z chovania a na súde udeliť napomenutie. Veď je mladý. Isto to zaberie." Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Svojmu spolužiakovi vykĺbil sánku. Psychicky to vraj nezvládol... V mladistvom veku? To vari bude búrať vesmír až dospeje?! Nespratník Miki svoj krutý čin vraj oľutoval. Podľa môjho cítenia išlo uňho o pud sebazáchovy, nie o úprimné ospravedlnenie svojho konania." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Myslím si, že hlavný hrdina príbehu dostal jednoročnú podmienku. Keď sa však občas pozerám okolo seba a vidím, čo dokáže dnešná mládež, nazdávam sa, že podobné malinové tresty by sa mali zrušiť." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Neplnoletý predsa nemohol byť odsúdený za trestný čin, preto podľa mňa bol potrestaný tým, že bol zaradený na prevýchovu."
Aneta GOLVITZEROVÁ z Trnavy: "Keby som ja mala na sebe sudcovský talár, tak by som takému nespratníkovi naparila nútené práce, aby si energiu vybil iným spôsobom a nie ublížením na zdraví svojho spolužiaka." Agáta KIŽIKOVÁ z Košíc: "Tento príbeh ukazuje, ako sa mladí ľudia ľahostajne stavajú k blížnemu. Aj keď obžalovaný Miki chcel svoje hodinky späť, nemal právo spolužiakovi ublížiť na zdraví." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Keby som ho ja mala súdiť, dala by som mu zaplatiť aj spôsobenú škodu (bolestné). Myslím si, že naše súdy by vo všeobecnosti mali konať rýchlejšie a zodpovedne, lebo dnešná mládež droguje a na dennom poriadku sú bitky i podvody."
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Dôvod na bitku sa vždy nájde, keď sa chce... Naťahovanie sa o hodinky, to bola len zámienka, aby Miki mohol zaútočiť."
Štefan MIKLUŠ z Košíc: "Peňažný trest aspoň podľa mňa súd Mikimu nemohol vymerať, pretože ako študent nie je zárobkovo činný, takže tento trest by nemohol byť vykonateľný a nesplnil by svoj účel." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry Krškan: "Podľa mňa by bol v tomto prípade spravodlivým podmienečný trest, veď obžalovaný svoj čin verejne oľutoval a skutok neurobil úmyselne, čo ani obžaloba nemohla jednoznačne preukázať. Súdny znalec nevedel jednoznačne posúdiť, ako presne došlo k vykĺbeniu sánky." Eva GIRMANOVÁ Z Košíc: "Súd podľa mňa uložil Mikimu peňažný trest. V prípade, že by tento trest bol zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody. Mikiho súd zároveň zaviazal k náhrade spôsobenej škody."
Ladislav VERNARSKÝ z Prešova: "Súd uložil Mikimu podmienečný trest. Takýto trest však môže byť uložený len vtedy, ak sú predpoklady, že bude postačujúci a bude výchovne pôsobiť. Je totiž otázne, či táto forma trestu bude aj naďalej postačujúca, keď sa rozmáha agresivita žiakov základných a stredných škôl."
Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Keďže na celom prípade mal tak trochu vinu aj Marián, mohli sa dohodnúť. A nemal provokovať. Nemuselo to až tak dopadnúť. Ja by som Mikimu dala podmienečný trest."
Eva MAŇKOVÁ z Vranova nad Topľou: "Súd mohol uložiť buď trest odňatia slobody alebo peňažný trest, ak obžalovaný je zárobkovo činný. Inak by jeho uloženie nemalo zrejme význam." Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "V tomto prípade mal súd uložiť buď miernejší podmienčný trest, aby obžalovaný mal možnosť s tým všetkým sa psychicky vyrovnať, alebo finančný. Časť finančného obnosu by išla Mariánovi ako bolestné."
DVADSIATY DEVIATY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
Nie nadarmo sa vraví, že pomsta je sladká. V zajatí jej moci napadla pani Zdenu zo Spiša myšlienka, ako s manželom vybabrať. Mladá počerná žena, matka dvoch dcér, si totiž chcela užívať. Háčik bol však v tom, že jej manžel (mal vtedy tridsať rokov) sa jej na takúto činnosť videl pristarý, a tak si vyhliadla mladšieho... Števovi otcovi svojich dcér - sľubovala pobyt za mrežami. Nechýbalo veľa, a naozaj sa mohol ocitnúť v base.
Po pomste túžiaca pani Zdena zašla totiž na políciu a so slzami v očiach oznámila, že ju manžel napriek jej protestom a jej nesúhlasu surovo znásilnil, a to nie raz, ale hneď dvakrát!!! Podrobne a veľmi farbisto opísala, ako musela vyhovieť chlípným chúťkam manžela, ktorého od znásilnenia vraj neodradilo ani to, že krvácala... "Odtískala som ho od seba, ale on na moje protesty nedbal. Roztrhal na mne nočnú košeľu, stiahol nohavičky a... Ani potom však nebol spokojný. Chytil ma za vlasy a donútil, by som ho uspokojila aj inak ústami," takto opísala pani Zdena údajné muky, ktoré jej spôsobil vlastný manžel. Dodala tiež, že o tretej ráno za ňou opäť prišiel a všetko sa zopakovalo ešte raz. Vyhovela mu vraj len preto, že sa jej vyhrážal, že ak nie, tak jej urobí zo života peklo. Bála sa tiež, aby sa nezobudili ich dcéry, ktoré spali na tej istej posteli. I keď k dupľovanému znásilneniu malo dôjsť v utorok, pani Zdena šla na políciu až o týždeň neskôr. Medzitým sa vyťahovala pred susedkami, že ona tomu svojmu ešte ukáže, že ho dostane za mreže... "Neznásilnil som ju! Pravda je taká, že som sa jej v ten večer ani nedotkol. Pohádali sme sa a ja som odišiel k mojej mame, ktorá býva v tom istom dome. Večer, keď som sa vrátil, opäť sme sa so Zdenou pohádali a okolo pol ôsmej odišla k susede. Domov sa vrátila si 15 minút pred dvadsiatou druhou hodinou. Ja som v tom čase pozeral s deťmi televízor a potom som sa uložil na váľandu, ktorá bola pritisnutá k manželskej posteli, na ktorej spali dcéry. Z druhej strany si k nim neskôr ľahla manželka. Na druhý deň odišla z domu s tým, že ide k lekárovi," uviedol pred vyšetrovateľom Štefan. Ako ďalej povedal, strážil doma mladšiu dcéru, ale keď sa Zdena nevracala, telefonoval hore-dole, až nakoniec zistil, že je u svojej sestry v Poprade. Do telefónu mu povedala, že už nepríde, ale on veril, že sa vráti. Nebolo to vraj prvý raz, čo odišla.
Predpokladal správne. O týždeň prišla taxíkom a chcela, aby jej vydal dcéry. Nedal jej ich, naopak žiadal, by mu vysvetlila, o čo ide... Neunúvala sa a opäť odišla. Štefan na druhý deň svoje rozhodnutie zmenil. Uľútostilo sa mu mladšej dcéry, ktorá plakala za mamou. Naložil deti do auta a odviezol ich manželke. "Nikdy, ani slovom sa nezmienila o tom, že ma udá. Bol som veľmi prekvapený, keď po mňa prišli policajti s tým, že manželka podala na mňa trestné oznámenie, lebo som ju znásilnil. Nie je to pravda! Naposledy sme sa milovali asi týždeň predtým," bránil sa obžalovaný.
Výpovede pani Zdeny na súde boli plné rozporov. Namiesto toho, aby ich vysvetlila, sa zamotávala stále viac a viac...
Podrobné dokazovanie v súdnej sieni nakoniec nepreukázalo, že by "k nejakému znásilneniu zo strany jej manžela vôbec došlo". Súd sa totiž nedal obalamutiť pani Zdenou, ktorá donekonečna prehlbovala rozpory vo svojich výpovediach, a vo vzťahu k obžalovanému vyniesol oslobodzujúci rozsudok. Ten sa však žene, zneuctenej vlastným manželom, nepozdával a spokojný nebol ani okresný prokurátor, ktorý sa proti verdiktu odvolal. Kauza sa tak dostala na odvolací súd. Tam však došlo k prekvapeniu, o ktoré sa postarala pani Zdena. Obhajca obžalovaného hneď na úvod odvolacieho konania totiž oznámil, že poškodená berie späť svoj súhlas na začatie trestného stíhania.
A tu sa náš príbeh končí. Opäť sme ho nedokončili a túto možnosť máte vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si na seba pomyselný sudcovský talár. Čo si myslíte, ako rozhodol odvolací súd? Zamietol odvolanie prokurátora alebo mu nebodaj vyhovel? Zrušil rozsudok prvostupňového súdu alebo vyniesol rozsudok nový? Alebo postupoval inak? A ozaj, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 22. júna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
