teleso, sála veru natrieskaná nebola. V asi polstovke platiacich divákov prevahu tvorili známi a kamaráti hudobníkov. Napriek tomu sa podarilo vytvoriť veľmi dobrú atmosféru. Popri hraní, kedy vystúpila aj hosťujúca speváčka, nechýbali ani oddychové momenty a humor. So súťažou v pití piva cez slamku sa tiež nestretnete na každom koncerte. Samotná hudba kapely bola dosť príjemným prekvapením. Išlo o melodický rock, sem-tam punkovo nabrúsený, inokedy s príchuťou rôznych štýlov od folku a country cez blues, až po starý dobrý hard rock. V textoch striedal humor "vážnejšie" výpovede. Tie možno občas mohli vyznieť naivne, v žiadnom prípade im však nechýbala úprimnosť. Za osobitnú pozornosť stála muzikantská vyspelosť, ktorú v sólových exhibíciách či prevzatých skladbách, prejavovali hlavne gitarista a basák. Aj to je jedným z dôvodov nasledujúceho rozhovoru.

"Košická kapela Hemendex pozostáva zo štyroch členov - Peter Jenčík gitara, Martin Orosz bicie, Majo Gmuca basa a akustická gitara, spev, fúkacia harmonika a tamburína Vlado Guta", uviedol na začiatok posledne menovaný, a pokračoval:

"Za oficiálnu dobu vzniku možno považovať august-september minulého roku. Na pol roka sme sa zatvorili do skúšobne, pripravovali materiál atď. Zistili sme, že už máme na to, aby sme vyšli na pódiá a pomaly sa začíname prezentovať po meste a rádiách."

Peter: "Hrali sme už aj na plesoch."

Takže nešlo o váš prvý koncert?

Vlado: "Nie, v tejto zostave už tretí. S gitaristom sme už v nejakých kapelách hrávali, poznáme sa tretí rok. Teraz počas toho polroka sme cvičili, pripravovali nové pesničky. Okrem coververzií ide len o naše vlastné veci."

Ďalšia otázka sa týkala hudobného zázemia, keďže podľa vyspelosti hráčov je zrejmé, že nezačali predvčerom.

Vlado: "Začal som už asi pred ôsmimi rokmi, v kresťanských zboroch a rôznych kapelách. Neskôr som chcel skúsiť aj niečo iné, tak sme s Peťom založili Hemendex."

Peter: "Ja mám hranie asi po otcovi. On hrával po svadbách zábavách a podobne. Začal som ako dvanásťročný, najprv len tými najzákladnejšími pesničkami na španielke. V pätnástich, šestnástich rokoch, keď človeka hudba oslovuje asi najviac, to prišlo aj na mňa, kúpil som si elektrickú gitaru, kombo a všetko, čo k tomu patrí. Vybavenie stále doplňujem, cvičím a snažím sa zlepšovať hudobne i technicky."

Nuž, na rozbiehajúcu sa kapelu sú inštrumentálne výkony na netradične vysokej úrovni...

Peter: "Toto je pre nás vynikajúca motivácia, keď niečo také počujeme."

Hemendex je nepochybne originálny názov, ako ste naň prišli?

Peter: "Boli sme raz v reštaurácii, pred odchodom na výlet. Čakali sme na vodiča autobusu, ktorý si zabudol doklady. Bolo to vlastne pohostinstvo, kde majú utopence, tlačenku a bol tam aj hemendex."

Vlado: "To nás zaujalo a ja som si uvedomil, že nepoznám človeka, ktorý by nemal rád hemendex. Keď niekto ráno vstane a dá si hemendex, taký fajný, potom má celý deň dobrú náladu. Napadlo nás, prečo by sme sa nemohli volať Hemendex. Keď ráno bude človek počuť v rádiu našu pesničku a zapáči sa mu, tiež môže mať celý deň dobrú náladu."

Dobrá historka...

Vlado: "Vymyslieť názov, ktorý by už nejaká kapela nemala, je fuška. My sme si vyberali asi zo stovky, tento nás napadol fakt na poslednú chvíľu."

Ďalšie aktivity?

Vlado: "Spomenul by som, že sme nahrali štvorskladbové demo. Má názov Stopy v snehu a ponúkli sme ho rádiám a vydavateľstvám. Zatiaľ sa neozvali, ale pracujeme ďalej, máme štyri ďalšie veci, ktoré nahráme a ponúkneme vydavateľstvám. Ale skladba Stopy v snehu sa vysielala v Top-rádiu, kde nás ako začínajúcu kapelu podporili."

Dá sa povedať, že hráte celkom príjemný rock s rôznymi inými vplyvmi. Aká hudba vás najviac inšpiruje?

Peter: "Mojím prvým albumom bola dvojka od Led Zeppelin. Som vlastne odchovaný na hard rocku - Black Sabbath, Deep Purple a podobne. Zaujíma ma aj niečo z jazz rocku, Mahavishnu Orchestra, John McLaughlin. Zo slovenskej scény je mojím favoritom Šeban. Iným slovenským gitaristom na svetovej úrovni je aj Henry Tóth."

Vlado: "Mne sa napríklad páči nový Cranberries, ale aj nové slovenské kapely, ktoré vystriedali Tublatanku a kadejaké Metalindy. Nová generácia. Páči sa mi melodická, počúvateľná hudba s pekným textom. Človek si ju pustí, ak má zlú, alebo naopak dobrú náladu, aby si ju ešte zlepšil. Na diskotéke sa zas chce vyblázniť. Páči sa mi aj niečo z tanečnej hudby. A pri ohníku si rád zahrám staré české folkové a country skladby."

V akom pomere máte vlastné a prevzaté skladby?

Peter: "Ja som to minule počítal, vyjde to tak pol na pol, ale na koncertoch prevažujú naše vlastné."

Čo plánujete do budúcnosti?

Vlado: "Plánujeme nahrať spomínané nové skladby, dať ich k dispozícii rádiám a vydavateľstvám, či sa nejako chytia. Už sme sa celkom vyprofilovali, vieme zhruba, čo chceme hrať. Hľadanie vlastne skončilo, budeme pokračovať smerom, ktorý sme si vytýčili. Ide aj o to, aké skladby ľudí oslovia najviac, to je tiež dôležité. Podľa toho sú robené aj texty. Píšem ich podľa toho, čo prežívam. Vidím, aká je doba ťažká, pritom na Slovensku je veľmi pokojná situácia. Všetko je čoraz drahšie, vzťahy sa zhoršujú atď. Aj našimi textami chceme ľuďom povedať, že všetko sa dá, len treba vydržať, treba dúfať a veriť, že bude aj lepšie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.