hovoril v spomínanom článku o problémoch s rómskymi obyvateľmi obce.
Tvrdil, že pokus so zavedením lístkového systému nevyšiel, a že "treba nabehnúť na to čo skončilo v roku 1991, takzvané cigánske kurátorky. Mali veľké právomoci, mohli zastaviť dávky, dozerali na to, aby deti mali oblečenie, chodili ho s rodičmi aj kupovať, kontrolovali či je čisté, či majú deti čo jesť, či chodia do školy a podobne. Keď vtrhla kurátorka do osady, bolo to, akoby tam došiel Napoleon. Mali obrovský rešpekt." Dodal, že nie je jeho v silách riešiť problém úžerníctva v rómskej osade.
Na slová starostu Margitu zareagovala vedúca odboru sociálnych vecí Okresného úradu v Prešove Cecília Kalejová:
"V poslednom čase sa na stránky novín dostáva problém úžerníctva. Touto témou sa zaoberal aj článok popisujúci situáciu medzi rómskymi obyvateľmi obce Hermanovce. V tejto súvislosti boli spomenuté aj tzv. cigánske kurátorky, ktoré podľa vyjadrenia starostu obce mali veľké právomoci. Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že ide o pracovníkov bývalého Okresného národného výboru, ktorí pracovali ako terénni sociálni pracovníci, riadení Sekretariátom pre riešenie otázok cigánskeho obyvateľstva pri sociálnom odbore ONV. Pracovali priamo v jednotlivých obciach a vykonávali hlavne osvetovú prácu, pomáhali pri hľadaní zamestnania, zabezpečovali školskú dochádzku detí, radili v otázkach hygieny, výchovy detí a zdravého spôsobu života. Ich úlohou bolo informovať sociálny odbor o situácii v jednotlivých osadách a pomáhať pri riešení jednotlivých problémov, v spolupráci s ostatnými odbormi ONV. Ich právomoc bola v skutočnosti veľmi malá. Nemohli ovplyvňovať vyplácanie dávok.
Úprava dávok pri neplnení rôznych povinností bola možná podľa vtedy platného zákona o sociálnej starostlivosti. So vznikom obvodných úradov sa práca terénnych pracovníkov ukončila, mala byť nahradená činnosťou rôznych komisií v rámci štátnej správy. Svoju činnosť začali aj rôzne neštátne organizácie, nadácie, či rómske organizácie. Avšak tak veľmi potrebná osvetová práca v rómskych osadách pomaly zanikla. A tu je potrebné poukázať na úlohu samosprávy. V súčasnej dobe prebieha diskusia o reforme verejnej správy. Obce sa pripravujú na preberanie rôznych kompetencií. Starostovia obcí by nemali zabúdať na to, že k obciam patria aj rómske osady a ich obyvatelia majú nielen rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Preto je veľkou ilúziou čakať na to, že do obce 'vtrhne' nejaká sociálna pracovníčka a urobí poriadok. Poriadok si musí urobiť každý sám. Veľmi záleží na orgánoch samosprávy, ako sú schopné ovplyvňovať medziľudské vzťahy v obciach.
Rešpekt medzi občanmi môže mať iba ten, kto pozná ich problémy a zaujíma sa o nich. Ak sa problémy nedajú vyriešiť ihneď, je potrebné o nich hovoriť a riešenie stále hľadať. Preto mali rešpekt aj bývalí terénni pracovníci. Vytvorili si ho každodennou prácou a nie právomocami. Rómska osada v obci Hermanovce patrí medzi najzaostalejšie v Prešovskom okrese. Patrí k tým osadám, kde panujú zlé medziľudské vzťahy medzi rómskymi a ostatnými obyvateľmi. V roku 1996 bolo v obci zavedené vyplácanie sociálnych dávok formou osobitného príjemcu, ktoré bolo neskôr na žiadosť obce zrušené. Dnes starosta vyhlasuje, že vyriešiť problém úžerníctva nie je v jeho silách. Je načase hľadať sily, ktoré začnú tento problém riešiť. Rómska osada v Hermanovciach je ako nádor na peknej tvári obce a žiaden nádor sa nevylieči tým, že si ho nebudeme všímať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
