pred senátom Krajského súdu v Košiciach 27-ročný Róbert Z. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa mal dopustiť na vlastnom otcovi.

Krvavá dráma sa odohrala 23. júla 1996 v byte na Dvorkinovej ulici v Košiciach, kde žil dnes už nebohý JUDr. Jozef Z. s manželkou, dcérou Andreou a synom Róbertom. Tam okolo 17. hod. napadol obžalovaný otca mačetou a "v úmysle ho usmrtiť, mu zasadil dve hlboké bodnorezné rany do brucha a pravého stehna, dve hlboké sečné rany do ľavého ramenného pletenca a ľavého líca a veľké množstvo tržnozmliaždených a rezných rán do hlavy, krku, trupu a končatín, čím mu spôsobil závážne zranenia, ktorým Jozef Z. na mieste podľahol". To však nebolo všetko. Po čine, ktorý u bežného človeka spôsobí prinajmenšom šok z toho, čo urobil, Róbert so sestrou otca veľmi komplikovaným spôsobom zviazali do takzvanej transportnej polohy. Prikryli ho kobercom a čakali, kým príde domov ich matka. Na lekárske ošetrenie sa vybrali až šesť hodín po domácom masakre.

Tomuto brutálnemu činu predchádzala hádka otca s dcérou. Pri nej Jozef Z. poranil Andreu nožom na ľavej ruke. . . Potom vstúpil na scénu Róbert, ktorý dianie v byte opísal takto: "Bol som v kuchyni, keď som začul výkriky. Otec kričal na sestru, šiel som sa pozrieť, čo sa deje. Do izby som vošiel v čase, keď otec útočil nožom na Andrein hrudník a pritom jej poranil ruku. Priskočil som sestre na pomoc. Najprv som udrel otca zozadu kladivom po hlave a keď som videl, že ho to nezastavilo, zavesil som sa mu na krk. . . Počas zápasu mi otec nožom zranil ruku. Zápasili sme spolu ďalej a tak sme sa dostali na chodbu k dverám bytu. Tam sa otec zmocnil mačety a zaútočil ňou na mňa, pričom ma poranil na predlaktí. Potom som sa zmocnil mačety ja a v snahe zastaviť otca, sekal som ho ňou po celom tele dovtedy, kým nespadol na zem," vypovedal v prípravnom konaní Róbert Z. Vo svojej prvej výpovedi uviedol, že na otca zaútočil mačetou v momente, keď ten hľadal na zemi nôž. Neskôr však tvrdil, že otec držal nôž stále v ruke a to až do chvíle, kým nespadol na zem. Na otázku, prečo dopichané, bezvládne telo otca, na ktorom bolo najmenej 57 rán! spolu so sestrou ešte zviazali, Róbert Z. povedal: "Bál som sa, aby na mňa opäť nezaútočil. Trvám však na tom, že som konal v nutnej obrane, pretože otec chcel usmrtiť mňa aj sestru". Obžalovaný vykreslil otca ako agresívneho človeka, ktorý si doma zhromažďoval sečné zbrane a viackrát sa vyhrážal celej rodine zabitím. Príčinou konfliktov bola vraj jeho povaha, najmä to, že mal odmietavý postoj k duchovnému zameraniu svojich detí. Išlo o to, že Róbert bol v tom čase študentom Cyrilometodskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a sestra sa chcela stať mníškou.

Toľko teda k okolnostiam, za akých malo dôjsť k smrti JUDr. Jozefa Z. Vyšetrovanie tejto kauzy trvalo niekoľko rokov. Najprv to vyzeralo tak, že zo strany syna mohlo ísť skutočne o nutnú obranu, no dôkladnejšie vyšetrovanie a najmä závery súdnych znalcov vyvolali podozrenie, že to mohla byť aj vražda. Po prečítaní výpovedí obžalovaného, predstúpil pred trestný senát jeho strýko Milan Z. Ako brat nebohého a súčasne i poškodený, mal možnosť uplatniť si pred súdom náhradu škody v súvislosti s nákladmi na pohreb, čo však odmietol. Toto gavalierske gesto však neurobilo na obžalovaného žiadny dojem, lebo strýkovi nevedel prísť na meno. V jeho podaní bol ´tento pán´ . . .

Hovorí poškodený: "Pri samotnom skutku, keď došlo k smrti môjho brata, som nebol. Viem o ňom len z vyšetrovacieho spisu a z médií. Brata Jozefa som veľmi dobre poznal a som prevedčený, že na svoju dcéru by nikdy nezaútočil nožom. A samotný motív činu, že sa to malo stať kvôli tomu, že nesúhlasil s tým, aby vstúpila do rehole, je číry nezmysel. Pamätám si, že ešte ako maloletá istý čas chodila v nejakom oblečení podobnom ako nosia mníšky. Neskôr chodila v Košiciach na nejakú strednú školu, kde mala problémy a tak jej otec vybavil prestup do Prešova. Môj brat sa nikdy nesťažoval, že je nespokojný, teda, že mu prekáža to, čo chcú robiť jeho deti. Naopak, žil v domnení, že Róbert bude v Rakúsku vysvätený za kňaza. To, že z Prešova odišiel do Olomouca, kde pokračoval v štúdiu teológie už nie ako rehoľník, mu nik nepovedal. Zavádzali ho," vypovedal Milan Z. Dodal tiež, že sa mu brat Jozef zdôveril s tým, že sa mu videlo čudné, keď syn, budúci kňaz, prišiel zo školy domov, ale do kostola vôbec nešiel. . . Rozprávali sa o tom spolu a tak v roku 1995, keď na východ Slovenska zavítal pápež, využil Milan Z. príležitosť a opýtal sa dominikánov, ktorých pri tejto príležitosti stretol, ako je to s jeho synovcom. Vtedy sa dozvedel, že Róbert z rehole vystúpil. Povedal to jeho otcovi a ten následne zistil, že pokračuje v štúdiu na teologickej fakulte v Olomouci a teda kňazom predsa len bude.

"Brat sa mi sťažoval na pomery v jeho rodine. Na to, že ho deti i manželka ignorovali, robili mu prieky, že mu všemožne dávali najavo svoju neúctu. Jozef hovoril, že sa s manželkou neustále hádajú a ja som mu dohováral, aby to nejak riešil hoci aj odchodom od rodiny. Nakoniec sa aj rozhodol, že od nich odíde, známi mu ponúkli 1-izbový byt, no chcel s nimi zostať do konca augusta, aby aspoň do vysviacky syna bola rodina pokope. Žil v tom, že syn bude naozaj vysvätený za kňaza. Ja sám, keď som brata občas navštívil som videl, že si doma z neho robia posmech. Preto ma veľmi udivilo, keď som si vo vyšetrovacom spise prečítal, že jeho najbližší sa ho báli, mali z neho strach. . . Ja som pri svojich návštevách u nich nikdy nič také nezaregistroval," ozrejmil súdu situáciu v bratovej rodine poškodený, ktorý okrem iného povedal aj to, že so synovcom, ktorý stál pred súdom, vychádzal dobre. Ten mu dokonca počas štúdia v Olomouci, písal. . .

Nebohý JUDr. Jozef Z. bol podstatnú časť svojho života policajtom a za ČSFR pôsobil ako prvý námestník riaditeľa federálnej kriminálnej polície. Po rozdelení ČSFR sa rozhodol vrátiť na Slovensko a odísť z Policajného zboru. Zamestnal sa v bezpečnostnej službe VSŽ, odtiaľ sa dostal na Ukrajinu, kde zabezpečoval ochranu majetku. Po návrate domov pôsobil ako podnikový právnik. Jeho spolupracovníci, známi a súrodenci s rodinami ho poznali ako citlivého človeka, ktorý ľúbil svoje deti. Nikdy nezbieral zbrane a nezazlieval synovi, že sa chce stať kňazom. Naopak, slabosť na zbrane a záujem o bojové umenia mal vraj Róbert, ktorý si počas štúdia v Olomouci podal prihlášku do klubu jiu-jitsu. Protipólom týchto vyhlásení sú tvrdenia obžalovaného, jeho sestry a mamy, ktorí v ňom videli všeličo iné, len nie milujúceho otca. Jedni i druhí budú mať možnosť prezentovať svoje názory na pojednávaní, ktoré bolo odročené s tým, že obžalovaný sa dokazovania pred súdom musí naďalej zúčastňovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.