nebi pomedzi kŕdle okrídlencov. A predsa sa balónovému lietaniu upísali tisícky romantických bláznov na celom svete, do výroby a prevádzky balónov investujú svetové firmy ročne obrovské peniaze. Balónové lietanie nie je lacný šport. Výroba balónu stojí nad milión Sk, špeciály sú zhruba o polovicu drahšie.
Niet azda človeka, ktorý by neotočil hlavu k nebu a nekochal sa pri pohľade na nádherný farebný koráb tichučko plávajúci po oblohe. "Štatisticky je dokázané, že balóny sú neporovnateľne bezpečnejšie ako lietadlá, nehovorím už o automobiloch. Bezpečnosti slúžia dômyselné konštrukčné prvky, moderné materiály, stále dokonalejšie palubné prístroje, bezpečnostné predpisy. Pokiaľ pilot nie je blázon, hazardér či kamikadze, nič by sa vo vzduchu nemalo stať. Oveľa nebezpečnejšie je to na zemi," presviedča Jano Marušin, riaditeľ ADS Ballooning, s. r. o., predseda košického Balón klubu, otec myšlienky, ktorá je súčasťou medzinárodného kalendára balónových podujatí. Ani netušil, akú pravdu vyriekol.
Koniec dobrý, všetko dobré
Štart tohtoročnej balónovej fiesty v Košiciach sa predminulý štvrtok nevydaril najlepšie. Mierny až čerstvý severný vietor, ktorý v Košickej kotline fúka azda 360 dní v roku, ostal ráno verný tradícii. Jaro Astrab, člen Balón klubu v Košiciach, svojou meteorologickou správou rozosmutnil posádky: "Na letisku v Košiciach namerali ráno o 4. hodine 45. minúte rýchlosť vetra 7 až 8 metrov za sekundu. Veternosť spôsobil prudký nárast tlaku. Horná hranica je 7 metrov za sekundu. V krajnom prípade by mohli zo závetria štartovať akurát sólo balóny. Skupinový let v týchto podmienkach je neprípustný."
Čo s načatým dňom? Väčšina posádok, predovšetkým zo zahraničia, sa odobrala späť do postelí útulných izieb v Hoteli VSŽ v Košickej Belej. Veď cestou do Košíc absolvovali stovky, ba dokonca tisícky kilometrov.
Preboha, volajte záchranku!
Ozdobou každého medzinárodného podujatia balónistov sú dvojičky Festo Twins z Holandska. Obdivovali ich na Albuquerque Internatinol Balloon Fiesta v USA, na Balloon Meeting Saga v Japonsku, v Číne na Peking Balloon Fiesta a na ďalších najvýznamnejších medzinárodných stretnutiach. Všade, kde sa objavia, vzbudzujú hrôzu i nadšenie. Jeden z balónov totiž lieta normálne, druhý otočený naopak!
"Preboha, volajte záchranku! Veď sa zabijú," s úžasom reagujú Košičania pri pohľade na kôš zavesený dole hlavou.
Spoločnosti Festo sa podaril vskutku nezvyčajný reklamný ťah. Majitelia uvažovali o firemnom balóne atypického tvaru. Napríklad automobilky Jaguár a Nissan si v svetoznámej anglickej továrni na výrobu balónov Cameron Balloon v Bristole nechali vyrobiť špeciálne balóny v tvare verných kópií automobilov. Továreň opustili ďalšie špeciály v tvare sviečky pre firmu Champion, novín pre Financial Times, žiarovky pre Philips, kinofilmu pre Agfu, motorky pre Harley Davidson, či v tvare fľaše šampanského značky Moet et Chandon. Dokáže však balón v tvare pneumatického valca alebo ventilu, teda produktov Festa upútať a udržať pozornosť?
Keď žiaden z návrhov na špeciálny balón počas rokovaní v Bristole neprešiel, odišli zástupcovia firmy Festo a technici Cameronu na obed. V jedálni si jeden z majiteľov Festa, doktor Stoll, všimol fotografiu balóna letiaceho nízko nad jazerom. Pri pohľade na zrkadlový obraz balóna, ktorý sa odrážal od pokojnej hladiny, zavtipkoval: To je ono! Balón, ktorý letí naopak! "Technici Cameronu spočiatku tvrdili, že je technicky nemožné, aby ťažšia časť, teda kôš s palivovými nádržami, posádkou a pasažiermi, visel dole hlavou nad samotným balónom. Pán Stoll ale trval na svojom: Upútali by sme pozornosť!" - hovorí o zrode bláznivého nápadu marketingový manažér Festo Slovakia Martin Butko. V auguste 1995 mali dvojičky Festo premiéru vo francúzskom meste Annonay. Presne tam, kde v roku 1783 bratia Joseph a Jacques-Étienne Montgolfierovci vypustili z priestoru trhoviska prvý teplovzdušný balón.
Bodyguard v koši
Rozdiel medzi unikátnymi dvojičkami Festo je nielen v tvare. "Normálny" balón má väčší aktívny objem plášťa a nižšiu hmotnosť, unesie teda aj väčšiu záťaž. Pri každom lete sa okrem pilota môžu odviezť štyria pasažieri. Do koša jeho dvojičky, ktorá budí dokonalú ilúziu zrkadlového obrazu, sa zmestí akurát pilot.
Profesionálny pilot 35-ročný Gerard Ulderink je počas letu málo zhovorčivý. Permanentne kontroluje na palubných prístrojoch výšku, vertikálnu rýchlosť, teplotu plášťa, porovnáva mapu s terénom, snaží sa nájsť vhodné miesto pristátia. "V súčasnosti má Festo tri dvojičky. Lieta na nich 14 pilotov, takže naraz môžu prezentovať firmu v rôznych častiach sveta. Na Slovensku sme prvýkrát. O Košiciach sme doteraz ani nepočuli. Cestovali sme sem okľukou cez Nemecko, Rakúsko a Maďarsko. Je to síce o niečo viac kilometrov, ale po diaľniciach to bolo rýchlejšie," hovorí ďalší člen posádky 42-ročný Gerard De Leeuw. Na rozdiel od svojho menovca lieta skôr kvôli zábave a relaxu. Subtilný Gerard je bodyguard. Pracuje ako člen ochranky holandskej kráľovskej rodiny. "V nedeľu už musím byť doma. Na budúci týždeň ma čakajú povinnosti..."
V nekonečnom tichu, ktoré z času na čas prereže hučanie 3-metrových plameňov, ktoré ohrievajú vzduch v obale, sa plavíme nad majestátnou gotickou katedrálou, červenými strechami mesta, kupolou nedokončeného zimného štadiónu, pozostatku megalomanských chúťok kinder manažmentu VSŽ. Na dvoroch viliek a rodinných domov zbesilo brešú šokované psiská, preháňa sa vyplašená hydina, z letnej záhrady kaviarne Varšan nadšene mávajú štamgasti... Gerard "Prvý" sa rozhodne pristáť na lúke neďaleko letiska. Gerard druhý dáva posledné inštrukcie: "Fúka dosť silný vietor. Musíte pokrčiť kolená a pevne sa držať úchytiek na koši. Pristátie bude trochu tvrdšie..." Pilot zatiahne lanom, z kupoly balóna vypustí horúci vzduch. Rituál sa opakuje niekoľkokrát za sebou. Dno koša tvrdo narazí na zem, poskočí a prevrhne sa. Vietor ťahá balón vo vertikálnej polohe, niekoľko metrov robíme hlbokú orbu. "Ostaňte v balóne, kým sa úplne nezastavíme. Mohlo by dôjsť k úrazu," radí starostlivý bodyguard.
Úchvatný let nad Košicami ožiarenými zapadajúcim slnkom trval niečo cez 50 minút. Zážitok na celý život.
Členka posádky, opatrovateľka a vychovávateľka detí Jacqueline Ten Vergert otvára špeciálny chromovaný kufrík s pohármi na šampanské. Nasleduje tradičný krst pasažierov. Krstný otec, Gerard Ulderink, vzdáva hold štyrom živlom: "Krstím ťa zemou, z ktorej sme vzlietli a na ktorej sme šťastne pristáli. Krstím ťa ohňom, ktorý dáva balónu silu, vetrom, ktorý mu dáva smer. Krstím ťa vodou, ktorá je nositeľkou života na Zemi..." Pokorne kľačíme pred kapitánom, na hlavu nám sype hrsť zeminy, vlasy nám oblíže plameň, ktorý uhasí namiesto vody šampanské. Veď bratia Montgolfiérovci boli Francúzi...
Džentlmen s motýlikom
Brian Smallwood má 67 rokov. Na otázku, v ktorých krajinách si už zalietal vo svojom pestrofarebnom balóne, ktorý nesie meno For Flying Colours s úsmevom odpovedá: "Jednoduchšie bolo by vymenovať krajiny, v ktorých som ešte nebol. Mister Smallwood už brázdil nebo v 43 štátoch celého sveta aspoň tisíckrát. Vznášal sa nad Saharou v 38-stupňovej horúčave i nad Arktídou v 38 stupňovom mraze. Keď mu počasie čo len trochu dovolí, namiesto leteckej kombinézy si oblečie prúžkovanú košeľu s bodkovaným motýlikom. Prosto - džentlmen s motýlikom. "Niekedy počasie jednoducho nevyjde. S tým musí každý pilot aj s doprovodom počítať. Prešli sme napríklad 4000 kilometrov, aby sme si zalietali v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku. V Maďarsku snežilo, v Chorvátsku pršalo, v Slovinsku nám nedovolil štart silný vietor. Počas troch týždňov sme si ani raz nezalietali. Našli sme ale výborných priateľov."
Briana sprevádza na cestách manželka Joy. Ďalších členov jeho posádky na košickej balónovej fieste tvorili ich rodinní priatelia, dôchodcovia Jan a Jannet Thomsonovci. Na Slovensko sa z anglického mesta Marshfield dopravili bielym Land Roverom, ktorý v pohode utiahne príves s balónom. "Na Slovensku som tretíkrát. Raz som už lietal na fieste v Košiciach, zalietal som si aj v Tatrách. Lietať na Slovensku je fascinujúce dobrodružstvo. Krajina je neuveriteľne očarujúca. Nájsť toľko prírodných krás na relatívne malom území je jedinečné. A navyše - teší ma, že balónovému lietaniu sa u vás venujú väčšinou mladí, zapálení ľudia, ktorí nepoznajú žiaden problém, vedia pomôcť v akejkoľvek situácii. Najčastejšie z ich úst počuť slová - O.K., No problem..."
Zatiaľčo slovenskí dôchodcovia lietajú po ordináciách lekárov, ich rovesníci zo západu dávajú prednosť lietaniu po svete. "Prvýkrát sme s Joy leteli ako pasažieri v roku 1983. Boli sme uchvátení. Manželka mi hovorí - darling, dajme sa na to. Nemusela ma dlho prehovárať. O rok neskôr som získal licenciu pilota teplovzdušných balónov. Vďaka tomu som spoznal množstvo krajín, boli sme v Amerike, Brazílii, Chile, lietali sme na Islande a hádam v každom európskom štáte. Málokde som však stretol takých mimoriadne srdečných ľudí ako na Slovensku. Keď napríklad v Británii pristanete na súkromnom pozemku, môžete očakávať problémy. U nás stále platí - môj dom, môj hrad. Tu za vami prídu, potrasú vám rukou, pomôžu zbaliť balón a ešte vás aj pohostia. Nie je to báječné?"
Rovnako báječný bol let v jeho balóne. Brien dokonale dokáže využiť vzdušné prúdy, laškuje sa s vetrom, so samozrejmosťou sa pohybuje pomedzi sídliskové bloky, máva ľuďom na balkónoch, ktorým nezabudne zaželať dobré ráno, aby sa čochvíľa vzniesol vysoko nad hlučný dav a s nadhľadom jemu vlastným sa kochal trebárs aj v dymiacich železiarenských komínoch.
Smallwoodovci na Košice len tak ľahko nezabudnú. Joy utrpela pri pripájaní prívesu nepríjemný úraz obidvoch členkov. Musela do nemocnice a obe nohy do sadry. Keď už bola hospitalizovaná, manžel sa jej pýta: "Myslíš si, že by som mal ešte počas fiesty lietať? Jo potlačí bolesť, usmeje sa a hovorí: "Samozrejme, miláčik! Neprišiel si sem preto, aby si sedel pri nemocničnej posteli..."
Brian nezaprie v sebe veľkorysého džentlmena. "Balónistovi sa vo vzduchu málokedy niečo také prihodí. Oveľa nebezpečnejšie je to na zemi. Stalo sa - hlúpa zhoda náhod." Cestou do hotela sa zamyslí. "Mám dve správy. Jednu dobrú, druhú zlú. Zlá správa: Manželka leží v nemocnici a nevie sa pohybovať. Dobrá správa: Keďže sa nevie pohybovať, nevie, kde sa pohybujem ja...," demonštruje typický britský humor.
Nehoda sa stala v piatok popoludní. V pondelok ráno dali Joy v nemocnici chodiace sadry. Popoludní už sedela s manželom a s priateľmi v Land Roveri. Nemierili domov. Ponáhľali sa za ďalšími zahraničnými posádkami, ktoré v rámci trojdňovej Probugas Balloon Tour 2000 si išli zalietať do historického Bardejova, na Spišský hrad a do Vysokých Tatier.
Dovidenia o rok
William Hawkins pochádza z Californie, jeho manželka z Utahu. Desiaty rok pôsobí v Nemecku ako pilot vrtuľníka US Army. Vo voľnom čase sa venuje konštrukcii a výrobe balónov. V Košiciach je už šiestykrát. Priviezol si balón vlastnej výroby. "Volá sa Modrá hus. Je to skôr balónik. Prázdny váži 132 kilogramov, maximálna hmotnosť, teda s nádržami na palivo a posádkou, je 663 kilogramov. Prečo taký názov? Nielen kvôli farbe. Výborne manévruje..." hovorí pilot profesionál.
Do Košíc si prišiel zalietať aj 70-ročný Arthur Zucht z USA i jeho krajan Christopher Locacatell. Nechýbali piloti zo Slovinska, Maďarska a samozrejme okrem siedmich domácich balónistov aj silná zostava z Česka. Sú to vospolok báječní piloti a predovšetkým ľudia. Napríklad Radek Vrána ako jediný pilot bývalého východného bloku lietal nad púšťou Karakum. Príležitosť byť na košickej fieste si nenechal ujsť Vilém Otras, ktorý s povestným balónom v tvare oroseného krígľa robil pred dvoma rokmi reklamu českobudějovickému pivu na Svetovej výstave v Lisabone a či jeho kolega Jirko Vokál.
"U nás sa momentálne lieta v Brne a v Prahe. Podujatia navzájom kolidujú. My sme sa rozhodli pre Košice. Prečo? Asi preto, prečo sem prišli aj dvojičky Festa. A to je absolútne najlepšie vysvedčenie," tvrdí pravidelný návštevník košickej fiesty, skúšobný pilot a zároveň obchodný riaditeľ brnianskej firmy Kubíček, výrobcu teplovzdušných balónov a vzducholodí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
