krát, dal šesť gólov a zúčastnil sa aj na MS 1970 v Mexiku. Tam síce naši nepochodili, na medzinárodnom fóre bol však Ján Čapkovič, pretože o ňom a s ním sú tieto riadky, rok predtým mimoriadne úspešný. V slávnom bazilejskom finále bol 21. mája 1969 pri triumfe Slovana v PVP a Ján Čapkovič k nemu prispel jedným gólom do siete Sadurniho v bráne Barcelony. So Slovanom sa stal aj trikrát majstrom ČSSR (1970, 1974, 1975), dvakrát získal Čsl. pohár (1968, 1974), päťkrát vyhral skupinu Interpohára. V čsl. lige zohral 284 zápasov, dal v nich 100 gólov a v roku 1972 sa s 19 zásahmi stal najlepším strelcom. V súčasnosti pôsobí ako tajomník ŠKP Devín, s ktorým bol na východe v nedeľu na zápase s košickou Lokomotívou. A tak sme s ním trochu porozprávali o EURO 2000 a slovenskom futbale.
Začali sme pri kontinentálnom šampionáte. Má na EURO 2000 Ján Čapkovič svojich favoritov? Alebo: kto má aké šance? "Ťažko povedať, kto má aké šance. Prebojovali sa tam asi ozaj najlepšie mužstvá Európy. Mužstvo, ktoré vždy bolo a je turnajovým mužstvom, je Nemecko. Hoci v príprave neviem aké výsledky nedosahovalo, myslím, že bude patriť medzi posledných štyroch. Tam asi bude aj Holandsko. Ja fandím Španielom, a myslím si, že dobrí budú aj Taliani. To sú takí moji štyria favoriti, ktorí by tam mali byť." Náš rozhovor prebiehal už po zápase Taliansko - Turecko, v ktorom sa favorit z Apeninského polostrova s húževnatými Turkami vytrápil. "Veľmi, veľmi... Na tomto šampionáte sú však ozaj svetové mužstvá!" A čo Česi? "Majú veľmi kvalitné mužstvo, ale neverím, že tam uspejú." Ako si Ján Čapkovič vysveľuje, že český futbal je o poschodie vyššie ako ten náš? Pritom práve v ére Jána Čapkoviča tvorili Česi v reprezentácii menšinu, najklasickejším príkladom je Belehrad 1976 (kde však už hral mladší z Čapkovičovcov - Jozef). "Neviem to posúdiť. V reprezentácii sme boli priatelia. Slovákov však naozaj bolo strašne veľa. Tak, že keď prišli Česi, dali sme ich na jednu izbu (smiech). Ináč sme boli samý Slovák. A ešte Andrej Kvašňák, slovensko - český Maďar (smiech). Ale vážne. Neviem, čo sa stalo. Asi je tu menej peňazí ako v Česku." Bude to však naozaj len v peniazoch? "Alebo... Možno ten futbal robia ináč. Neviem, s futbalom robím veľmi dlho. Hrával som ho dlhé roky, dlho funkcionárčim. Či je to len peniazmi, alebo ináč fungujú sponzori... Či mentalitou? U nás sa predá najlepší hráč do lepšieho mužstva na Západe a on sa tam nepresadí. Český áno. Predali síce Němca do Schalke, do priemerného bundesligového klubu, on tam však hráva pravidelne a vylepšuje sa. Zatiaľ čo nášho Dubovského sme predali do Realu Madrid, teda lepšieho mužstva. Čo sa s ním stalo? Bol to supertalent, skvelý futbalista. Možno rok stratil stratil, alebo rok a pol. Keby však išiel najprv do slabšieho mužstva, tak by možno teraz práve v Reale tvrdil muziku on." Kde to teda možno viazne? "Chyba je v predaji hráčov, v manažmente... Prakticky tu neexistoval manažér s medzinárodnou licenciou. Teraz je tu mladý Vengloš, myslím že tatko mu dá dobré rady. Takže sa to možno zmení. Slováci mali veľké oči... Porovnanie Čapkovičovej futbalovej éry s tou súčasnou? "Ťažko sa porovnáva to, čo bolo, s tým, čo je teraz. Pozrite sa na to, čo sa stalo s hráčmi. Aj s týmito našimi zlatými," ukázal Ján Čapkovič na devínskych futbalistov. "Revolúcia, ktorá prišla v 89. roku, urobila z každého hráča vyslovene profesionála. My sme hrali futbal preto, že sme ho chceli hrať. Oni ho hrajú pre peniaze. To je veľký rozdiel." Je to teda podľa Jána Čapkoviča jednoznačné negatívum? "No... Každý futbalista si predsa nemôže myslieť, keď nie je ani na druhú ligu, že je prvoligový." Zmenám, ktoré však hýbu slovenskými ligovými súťažami, dáva Ján Čapkovič šancu. "Teraz prišla reorganizácia, ktorá stiahne počet mužstiev v prvej lige na desať. Sedem prvoligistov padlo dole. Konečne teda tí v druhej zbadajú, či na ňu majú. Myslím si, že to pomôže slovenskému futbalu. Pretože mať v prvej lige šestnásť, v druhej osemnásť mužstiev, teda spolu tridsaťštyri profesionálnych mužstiev, z ktorých každé má dvadsať hráčov - rátajme spolu, šesťsto profesionálnych futbalistov, to sa na Slovensku nedá utiahnuť! Respektíve by sa to dalo utiahnuť - keby to boli hráči. Každý z nich si však len myslí, že je profík a futbalista... Pritom, na Slovensku keď máme sto futbalistov, ktorí môžu hrať prvú ligu, tak je to veľa!" A čo dvadsaťjednotka? Aby sme nehovorili len o negatívach, to bol predsa pekný a nádejný záblesk! "Sú tam šikovní futbalisti, ale to nie je všetko. Mužstvo robí kolektív. A keď je kolektív dobrý, tak sa nikto nepozerá na to, či ten hrá tam, či ten je z prvej ligy, ten z druhej, tretej, ale hrajú všetci za seba. A práve na dvadsaťjednotke to bolo vidieť. My sme ich mali u nás na Devíne počas kvalifikačných zápasov. A bolo to vidieť všade. V kabíne, na ihrisku - to bola jedna partia, pri ktorej som vede
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
