faktory, ktoré obrátili doslova na ruby život jedného Michalovčana. Vyučený opravár poľnohospodárskych strojov a tiež buldozerista, nielenže prišiel o prácu a tým aj o finančné prostriedky na zabezpečenie päťčlennej rodiny, ale začala mu zakášať aj manželka. Darmo sa trápil, vyčkával ju, vypytoval sa jej, kde bola a s kým. Helena mlčala ako hrob a Michala jej ignorovanie privádzalo do zúrivosti. Bol chorý od žiarlivosti, ktorá sa mu nakoniec stala osudnou a priviedla ho až pred senát Krajského súdu v Košiciach.
Prokurátor Michala D. totiž obžaloval z trestného činu pokusu vraždy, ktorého sa dopustil v auguste lanského roka. Hovorí pani Helena: "Posledné roky spolužitia s manželom boli poznačené nezhodami. Bil ma, bol z toho v jednom prípade dokonca aj súd a vtedy sa mi vyhrážal, že ak nestiahnem svoju výpoveď, tak ma zaškrtí. Mala som obavy, že to raz naozaj urobí, preto som si našla podnájom a odišla som od neho preč. Deti zostali s ním a ja som ich občas navštevovala, ale len pred bytovkou. .. Sem-tam som im urobila menší nákup. Vlani, 11. augusta, mi však zobral moju celú výplatu, ktorá chodila do banky na jeho účet. Išla som za ním, aby mi dal peniaze. Urobil kávu a začal ma presviedčať, aby som sa vrátila, že ešte stále ku mne niečo cíti... Ja som to urobiť odmietla. Nakoniec mi dal tisíc korún a hneď potom som z bytu odišla," vypovedala v prípravnom konaní Helena D. Ako z jej výpovede ďalej vyplynulo, Michal ju na druhý deň ráno vyhľadal a povedal jej, že ich mladší syn Štefan je chorý a že za ňou plače. Chcela sa presvedčiť, čo je so synom, preto šla do bytu...
"Števo sedel za stolom a na moju otázku, či je chorý, odpovedal, že nie. Išla som do obývačky, keď mi manžel zozadu hodil na krk povraz a poriadne ho pritiahol. Bolo to také nečakané, že som nemala čas ani len strčiť ruku pod slučku, aby som sa mohla brániť. Keď som chrčala, myslím, že trošku povraz povolil, lebo som zakričala na syna. Potom som upadla do bezvedomia. . . Keď som sa prebrala a snažila vstať, pribehol ku mne a povedal: ´Kurvo, ty žiješ?´ Chytil ma rukami okolo hrdla a škrtil... Snažila som sa mu ich odtiahnuť, ale nedarilo sa mi to, zvieral ma nimi, akoby do rúk dostal kŕč. Kľačala som a pritom som stále mykala hlavou, aby ma prestal škrtiť. Syn na neho kričal, ale keď videl, že neprestáva, utekal po suseda. Ten ma potom od neho oslobodil, ale tiež mal čo robiť, kým ho odo mňa odtiahol," opísala boj o svoj život, Helena D. Z bytu ušla bosá a podľa jej verzie, ju mal manžel ešte aj potom prenasledovať s motúzom v ruke... Na pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
"Nehovorí pravdu, lebo to tak nebolo. "Nechcel som ju zabiť, len potrestať, postrašiť, aby sa vrátila k deťom. Bol som zúfalý. Hnevalo ma, že mi zahýba, ale najmä to, že zatiaľ, čo ja so synmi musím žiť z trojtisícovej podpory, ona utráca peniaze na pijatiku. V to ráno som šiel naozaj za ňou, aby prišla domov, že syn je chorý. A to len preto, že mi ho bolo ľúto, lebo v noci plakal a kričal zo sna na mamu. Trápilo ma to, nevedel som ani zaspať," povedal na margo manželkinej výpovede obžalovaný. Bez okolkov priznal, že to nakoniec doma nevydržal a okolo druhej odišiel z domu rovno do pohostinstva, kde vypil zo päť pív a keď svitlo ráno, šiel za Helenou. Nástojil, aby sa s mladším synom Števom aspoň porozprávala. "Povedala pravdu, že prišla, no len čo zistila, že nie je chorý, viac sa už o neho nezaujímala. Išla do obývačky a začala si baliť svoje veci. Rozčúlilo ma, že Števa ani len nepohladila, akoby bol vzduch. Šiel som za ňou s tým, že ju zbijem. Sám neviem ako, ale zobral som do ruky červený motúz a začal som ju ním zozadu od chrbta škrtiť. Obidvaja sme pritom stáli. Začala chrčať, oprela sa pritom o gauč a ja som ju pustil a odišiel som od nej preč. O čosi neskôr, keď som videl, že vstáva, som ju chytil rukami pod krk a triasol som ňou. Pýtal som sa jej, či sa vráti k deťom... Potom prišiel sused, ktorý ma od nej odtiahol tak, že som spadol na zadok. Povedal som mu, aby sa do toho nemiešal," presviedčal senát obžalovaný. Tvrdil, že po zásahu suseda sa manželka zdvihla a z bytu odišla. On sa prezliekol a šiel von, kde čakal na policajtov, pretože nechcel, aby jeho 15 a 18-roční synovia videli, ako mu nasadia putá...
Chlapci, podobne ako ich matka, odmietli pred súdom vypovedať. O čosi zdieľnejší bol sused, ktorého do bytu na Konečnej ulici v Michalovciach, zavolal Števo. "Keď som tam prišiel, manželka obžalovaného ležala na bruchu, on na nej kľačal a škrtil ju červeným motúzom. Snažil som sa ho odtiahnuť, ale nešlo to. Michal mi pritom povedal, aby som sa medzi nich nemiešal, že je to ich vec. Odišiel som domov a zavolal som políciu aj záchranku. Chvíľu som čakal, a keď nešli, zavolal som ešte raz. Asi po desiatich minútach prišiel opäť susedov chlapec, aby som sa vrátil, že oco ešte vždy dusí mamu. Utekal som k nim a našiel som ich v tej istej polohe, ako som ich nechal. Pani D. mykala hlavou vpravo aj vľavo, na ústach mala krv... Rozčúlil som sa na suseda, čo to s manželkou stvára a podarilo sa mi ho od nej odtiahnuť. Ona chrčala, pomaly vstávala a pobrala sa preč," opísal dianie v susedovom byte Miroslav K. Spomenul si aj na to, že vtedy mu Michal povedal, aby zavolal políciu... Podľa názoru tohto svedka, sused svoju manželku nechcel zabiť. "Ak by ju chcel usmrtiť, mal na to dosť času, veď som tam bol dvakrát."
Z posudkov znalcov, ktorí predstúpili pred súd je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu mal v krvi 2,38 až 2,57 promile alkoholu. Zistili tiež, že u obžalovaného ide o nevyrovnanú, vznetlivú osobnosť so sklonom k požívaniu alkoholu, ktorý zvyšuje jeho agresivitu. To, že pani Helene D. išlo skutočne o život, potvrdil znalec zo súdneho lekárstva. Obžalovaný sice tvrdil, že chcel manželku len postrašiť, no podľa znalca, nechýbalo veľa a mohla byť mŕtva. Nasvedčuje tomu motúz, ktorý jej obžalovaný ovinul okolo krku a sťahoval tak pevne, že sa dusila... Odhadnúť intenzitu takéhoto škrtenia je veľmi ťažké, ba priam nemožné, okrem iného aj preto, že Michal konal pod vplyvom alkoholu, poháňaný žiarlivosťou.
Napriek uvedenému, obžalovaný svoj nedomyslený čin úprimne oľutoval a dušoval sa, že manželku usmrtiť nechcel. Vykonané dokazovanie pred súdom jeho vinu len potvrdilo. Súd však prihliadol na to, že sa vzorne staral o svoje deti, pracoval a viedol riadny život, ale i na to, že to čo urobil, zo srdca oľutoval. Michala D. uznal vinným z pokusu trestného činu vraždy, no uložil mu 8 rokov nepodmienečne, teda mimoriadne znížený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ( 10 rokov), ktorý si odpyká v druhej nápravnovýchovnej skupine.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
