športovej haly začali grupovať už okolo siedmej večer, hoci na plagátoch bol začiatok plánovaný až na ôsmu. A nakoniec to všetko dopadlo ešte podstatne inakšie. Či tak, či onak, vzhľadom na to, že Edda existuje už od roku 1980 a priemerný vek jej členov je okolo štyridsiatky, dá sa povedať, že mierne väčšiu časť publika tvorila rocková, metalová i celkom bežná mládež oboch pohlaví. Vyskytli sa aj rockoví veteráni, manželské páry i rodiny s deťmi predškolského veku. Nuž, hudba maďarskej partie, združenej okolo frontmana Attilu "Attisa" Patakyho, zrejme hovorí k takmer všetkým vekovým kategóriám.

Pred koncertom došlo k dosť nemilej veci - neznámy "charakter" sa Košice rozhodol zviditeľniť tak, že zo šatne ukradol chlebíčky, nápoje i iné pohostenie pre hudobníkov. Čo už s takou kreatúrou, snáď len dúfať, že mu z ukradnutého prišlo zle...

Pred pol deviatou, to už boli tie zhruba tri-štyri stovky návštevníkov v hale a dožadovali sa svojich obľúbencov, prišla ďalšia "jóbovka" - Attila je ešte stále v Maďarsku kvôli nejakej televíznej akcii, ale vynasnaží sa prísť čo najskôr. Nepreženiem to, ak poviem, že niektorí návštevníci neskrývali zúfalstvo. Na iných miestach sa zas rozbehli "tipovacie súťaže", či sa koncert uskutoční, alebo nie. Pár ľudí, odkázaných na posledné autobusy a vlaky, rozmýšľalo o vrátení lístkov...

Krátko pred štvrť na desať sa na pódium dostavil zvyšok skupiny, bubeník, basák, gitarista (figúra nie nepodobná Rudolfovi Schenkerovi zo Scorpions) a klávesák. Publikum sa snažili udržať inštrumentálnou skladbou, mimochodom výbornou. Len čo doznela, pred halou zabrzdili dve autá s maďarskými ešpézetkami a do haly vtrielil všetkými očakávaný Attila. Príprave venoval pár minút, vhupol doprostred úvodnej piesne a so slovami "najprv hudba, zvyšok si vysvetlíme neskôr," sa venoval mikrofónu. Skladba skončila a frontman publiku vysvetlil, že bol na charitatívnej akcii, venovanej deťom, a tá sa neplánovane natiahla. Zdá sa, že po tomto mu už nikto z fanúšikov nič nezazlieval. Zrejme za to mohlo aj nasadenie, s akým nielen Attila, ale celá Edda odohrala svoj koncert. Pri svižných i pomalších, občas naozaj tvrdých, inokedy priam hymnických skladbách, podporených majestátnymi i náladovými klávesmi, sa dalo robiť naozaj všeličo. Nostalgicky spomínať na osemdesiate roky, kedy sa k poriadnej hudbe dalo dostať ešte tak v maďarských rádiách a televízii. Hýbať sa do rytmu nadupaných a prepracovaných skladieb, a spievať s kapelou všetky refrény, ako sa to dialo skoro celý čas. Alebo sedieť, vnímať hudbu a sledovať výkony hudobníkov, ktorí naozaj vedia, za akú časť sa drží ten či onen nástroj, a popri hraní nezabúdajú ani na show. Koncert, na ktorom vládol Attilov naozaj kvalitný spev, a fantastická odozva u publika, nakoniec trval až do jedenástej večer, a sotva z neho niekto odchádzal nespokojný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.