trestného konania určite bol niekto iný atď. Podozriví sa priznajú len k tomu skutku, ktorý sa dá dokázať aj iným spôsobom, spáchanie ďalších trestných činov vehementne zapierajú.
Tento názor nám potvrdili aj na okresnom Úrade vyšetrovania v Ružomberku. Ako príklad uviedli rozsiahlu trestnú činnosť štyroch mladíkov, žiakov miestnych stredných odborných učilíšť. Ani jeden z páchateľov nemal v čase páchania trestnej činnosti viac ako 18 rokov, takže boli stíhaní ako mladistvé osoby. Ešte jedna informácia úvodom stojí za zverejnenie a je na čitateľoch, aký záver v tejto súvislosti príjmu. Otec jedného z odsúdených páchateľov bol niekedy policajtom. Uniformu si vraj vyzliekol kvôli tomu, lebo bol dlhší čas vyšetrovaný pre údajné spáchanie trestného činu krádeže v spolupáchateľstve. V Ružomberku sa povrávalo, že kradol pohonné hmoty z vagónov na železničnej stanici. Spáchanie tohto pokračujúceho trestného činu krádeže mu však na súde nikdy nebolo preukázané.
Vráťme sa však k nášmu prípadu. Štvorica mladíkov bola obvinená z pokračujúceho trestného činu krádeže, pričom jednotliví obvinení sa rôznou mierou podieľali na páchaní tejto trestnej činnosti. Vyšetrovateľ celkovo zdokumentoval 15 prípadov, aj keď je možné, že ich bolo viac. Aj v tomto prípade však platí, že mladíci sa priznali len k tomu, čo im bolo inak preukázané.
Popisovanie trestnej činnosti a ich obhajoba boli skutočne naivné. Prvý raz sa vraj vybrali traja z obvinených na prechádzku do blízkej doliny a na jej začiatku si náhodou všimli zaparkované osobné motorové vozidlo. Jeden z páchateľov mal znovu pri sebe len náhodou drôt, z ktorého si urobil háčik a s jeho pomocou otvoril zaparkované auto. Pri výsluchu mladík tvrdil, že opätovne náhodou niekoľko dní predtým ho jeho vlastný otec učil vyháčkovaním otvoriť auto. Vraj, keby sa im náhodou zavreli dvere a nemal by kľúče pri sebe.
Tých náhod bolo akosi priveľa, pretože znovu náhodou bolo pri jednom aute na parkovisku aj druhé, nuž ho otvorili tiež. Náhoda bola zrejme aj v tom, že potom už chodili s drôtom, na konci ktorého bol háčik, všade, lebo čo keď náhodou uvidia auto a niečo v ňom. A mladíci vôbec neboli nároční. Zaparkované osobné autá otvárali aj vtedy, keď si z neho mohli odniesť hoci len otáčkomer či vzduchomer. Výpočet ukradnutých predmetov by bol poriadne dlhý. Chlapci brali všetko, čo im prišlo pod ruky. Nielen autorádiá a reproduktory, montážne kľúče, indikátor stavu batérií, ale aj udicu spolu s navijakom, ktoré boli na zadnom sedadle jedného zaparkovaného automobilu.
Ku klasickým drobným krádežiam predmetov odložených v motorových vozidlách treba prirátať aj veľkú rybu. Na parkovisku pri obchodnom dome v Ružomberku dostali zálusk na ďalšie auto a na ich prekvapenie v zapaľovacej skrinke boli kľúče. Okamžite túto skutočnosť využili s prospech seba. Bicykle, na ktorých do mesta prišli, odložili opodiaľ a rýchle sa vrátili pre "svoje" auto. O chvíľu boli preč. Štyri dni sa na ňom vozili. Potom však došiel benzín, tak ho nechali tam, kde zdochol motor.
Auto proste nechali odstavené na ceste, ale predtým z neho odmontovali štátne poznávacie značky (ŠPZ). Zaujímavé bolo vysvetlenie ich konania v tomto prípade. Vraj pri jazde v meste stále mali obavy, aby si policajti podľa ŠPZ nevšimli, že je to kradnuté auto. Preto sa vraj rozhodli, že ak budú mať príležitosť, znovu si ukradnúť auto, tentokrát naň premontujú ŠPZ a bude po problémoch. Vôbec sa nezamýšľali nad skutočnosťou, že ani jeden z nich nemal vodičský preukaz a pri ktorejkoľvek náhodnej kontrole by ich bez ohľadu na ŠPZ policajti určite odhalili. Detských, doslova tvrdení bolo vo výpovediach obžalovaných zaznamenaných omnoho viac.
Súd pri svojom rozhodovaní o výške trestu zrejme bral do úvahy skutočnosť, že mladíci sa síce na aute vozili, ale nemali v pláne ho predať. Aspoň sa im nepodarilo preukázať taký zámer. V opačnom prípade by sa dopustili omnoho závažnejšieho trestného činu, za ktorý by zrejme nasledovala aj vyššia trestná sadzba.
Nakoniec boli všetci štyria odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní od 6 do 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na 18 až 24 mesiacov. Je skutočne len na nich, či sa z tohto trestu poučia, alebo v prípade páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti si budú musieť odsedieť aj tento trest. Pritom niektorí z nich mali problémy aj v škole, čo im môže v budúcnosti hodnotenie výrazne pokaziť.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
