už takmer neexistujú účinné medikamenty. Mnohé liečivá, schopné zachrániť ľudský život, ktoré boli pred 20 rokmi ešte veľmi účinné, v súčasnosti pomôžu asi rovnako, ako keď pacient zje cukrík, uvádza sa v najnovšej správe Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), zverejnenej v švajčiarskej Ženeve.
Laboratórne testy napríklad dokázali, že až 70 percent druhov baktérií, spôsobujúcich zápal pľúc, je medzičasom už rezistentných proti minimálne jednému druhu antibiotík.
Podľa správy WHO v Európe a USA existuje stále menej účinných antibiotík proti salmonelám a iným baktériám, ktoré sa prenášajú predovšetkým v nemocniciach. Ani pacientom s hepatitídou typu C a B, prípadne s kvapavkou, už väčšina tradičných antibiotík nepomáha.
Hlavnými príčinami, pre ktoré niekdajšia zázračná zbraň - antibiotikum - stále viac stráca účinnosť, sú podľa WHO predovšetkým nedostatočný výskum farmaceutických koncernov v tejto oblasti, chybné (nedostatočné alebo prehnané) dávkovanie antibiotík, zavinené lekárom či pacientom, ale aj používanie antibiotík v živočíšnej výrobe - ako prostriedku podporujúceho rast.
Vznik odolných pôvodcov chorôb, ktoré už zrazu nereagujú na určité liečivá, je totiž v princípe normálnym procesom. Chybné diagnostikovanie, nesprávne používanie a prenikanie antibiotík do ľudskej stravy však v uplynulých troch desaťročiach tento proces neustále zrýchľovalo. Doba účinnosti jednotlivých druhov antibiotík preto v súčasnosti už v priemere trvá len asi štyri roky, upozorňuje WHO.
Jednou z možných stratégií, ktorú WHO proti takémuto vývoju navrhuje, je okrem iného aj zákaz používať v živočíšnej výrobe antibiotiká, aké možno nasadiť v rámci liečenia ľudí. Európska únia toto opatrenie odsúhlasila už v roku 1998.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
