neupadlo do zabudnutia. Patrónom Antonov je veľký cirkevný učiteľ, františkánsky rehoľník svätý Anton Paduánsky, pôvodom Portugalec. Patrí medzi veľmi obľúbených svätých, dokonca takmer rodinných príslušníkov, lebo skoro každý veriaci, ktorý niečo stratí, sa vo svojich modlitbách práve k nemu prihovára. Stal sa patrónom stratených vecí a existuje skutočne mnoho príkladov, keď iba "svätý Antonko zaúradoval" a účinne pomohol pri hľadaní.
Jeho socha, na ktorej v náručí drží malého Ježiška, sa často nachádzala v príbytkoch našich predkov. Spolu s ostatnými devocionáliami a obrázkami svätých stála na polici v kultovom kútiku.
O živote tohto svätca sa zachovalo veľa rozprávaní a od neho samotného pochádzajú mnohé kázne. Bol v svojej dobe jeden z najlepších kazateľov. Ako charizmatická osobnosť priťahoval vraj stovky, ba tisícky nadšených poslucháčov. Tieto zástupy jednoduchých, ale aj vzdelaných ľudí ho počúvali na veľkých priestranstvách vtedajších námestí a trhových centier. Mal vraj krásny hlas, zvučný ako zvon a jeho kázne robili opravdivé divy pokánia. Pravda a láska - bolo jeho heslo. Hneď po jeho smrti ho ľudová zbožnosť opriadla množstvom legiend. Najznámejšia bola o rybách, ktoré sa vynorili z vody, aby ho mohli počúvať, alebo o oslíkovi, ktorý odmietal žrať a padol na kolená pred hostiou. Svoj pôvod majú zaiste v Taliansku, kde svätec žil istú dobu aj so samotným svätým Františkom, ktorého život tiež opriadajú podobné zázraky. Spoločnou pointou zvieracích historiek viažucich sa k obidvom svätcom je však i to, že zvieratá boli často citlivejšie než niektorí ľudia.
Jeho oddanosť chudobným veľmi vhodne vzkriesilo k životu zavedenie "chleba svätého Antona" v 19. storočí ako formy charitatívnej činnosti, ktorá sa zameriavala na pomoc hladujúcim a biednym. Dodnes sú v kostoloch pri jeho sochách pokladničky s nápisom: Chlieb sv. Antona.
Svätý Anton z Padovy je znázorňovaný takmer vždy ako mladý františkán s knihou a ľaliou, zvyčajne s Jezuliatkom stojacim alebo kľačiacim na knihe.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
