diskutovať o čomkoľvek s lekármi nemajú záujem. Neprebudil ich ani list, ktorý poslali Európskej komisii a Rade Európy, v ktorých poukazovali na neustále odsúvanie pretrvávajúcich problémov v rezorte a prázdne sľuby štátnikov. Je preto možné, že oslovia i OECD a popíšu skutočný obraz slovenského zdravotníctva. Rozhodnutie začať v septembri protestnú hladovku padlo minulý týždeň na stretnutí predsedov základných organizácií Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v Banskej Bystrici.
"Sme sklamaní troma vecami. Po prvé, že ministerstvo zdravotníctvo sa nám zdá čím ďalej tým menej schopné riešiť nahromadené problémy v rezorte, po druhé, že naša vláda nevenuje zdravotníctvu primeranú pozornosť a po tretie, že poslancom tejto vádnej koalície vôbec neprekáža súčasný stav zdravotníctva, teda že nevytvárajú žiaden tlak na vládu a ministerstvo, aby sa konečne rozhýbali. Preto sme sa rozhodli konať a našou prvou aktivitou bude septembrová hladovka pred budovou Národnej rady. Ako dlho potrvá, ukáže situácia, určite však bude trvať minimálne niekoľko dní," informoval nás predseda LOS MUDr. Kollár. Ako dodal, všetky ich doterajšie aktivity boli bezvýsledné.
"Predseda parlamentu sa nám neunúval odpovedať na žiaden z našich listov, predseda vlády s nami komunikuje výlučne prostredníctvom svojho zástupcu pre odbor zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva vôbec neodpovedá na naše návrhy na bilaterálne rokovania. Viazne už len komunikácia a riešenia situácie sú v nedohľadne," zdôraznil.
Ako predseda LOZ poznamenal, odborové združenie už nebojuje len za platy lekárov a zdravotníkov, ale za celý systém zdravotníctva, pretože momentálny systém ani nemôže viesť k úprave platov. Podľa neho ak nedôjde k zásadným zmenám v rezorte, ktoré by boli prínosom pre zlepšenie zdravotníckej starostlivosti, prístrojového vybavenia či možnosti lepšieho vzdelávania a prípravy zdravotníckych pracovníkov na svoje povolanie, nedôjde ani k lepšiemu ohodnoteniu lekárov.
"Lekárske odborové združenie preto reálne zvažuje možnosť oslovenia OECD a to z jedného prostého dôvodu. Myslíme si, že krajina, ktorej zdravotníctvo sa nachádza v takom neutešenom stave a ktorá verejne deklaruje, že nemá finančné prostriedky na to, aby seriózne ohodnocovala svojich pracovníkov v takom dôležitom rezorte, sa nemá čo tlačiť medzi skupinu hospodársky najvyspelejších krajín sveta. Zdá sa nám to pomýlené. Samozrejme, ako občania sa tam máme záujem dostať. Ale ako lekári si uvedomujeme, že tam akosi nepatríme..." podotkol.
Ich požiadavkou preto je, aby sa konečne začali aj v zdravotníctve realizovať také systémové zmeny, ktoré by viedli k prehľadnosti finančných tokov, transformácii a reštrukturalizácii v rezorte, aby sa vedelo, kade peniaze prechádzajú a ako sú zhodnocované. Okrem toho je podľa Mariána Kollára načase začať raziť myšlienku, že zdravotníctvo nie je a nemôže byť zadarmo, pretože všetci si naň platíme. Musíme preto poznať aj hodnotu práce lekára, až potom môžeme hovoriť o nejakej privatizácii či decentralizácii a o tom, či je niečo rentabilné alebo nie.
"V tejto súvislosti sa mi zdá úplne scestné opakovane nalievať peniaze do rôznych bánk, ktoré sa odtiaľ opakovane strácajú. Mám dojem, že tento národ sa umelo ožobračuje a peniaze nejdú tam, kde sú nevyhnutné," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
