no on sa rozhodol inak. Dielom náhody i vďaka vlastným skopnostiam sa mu podarilo vyvesiť svoj dres v dorasteneckej šatni 1. FC Košice a odvtedy lietajú góly z jeho pravačky ako zbláznené. Ako pätnásťročný nadelil súperovým brankárom z druhej dorasteneckej ligy 12 kúskov. O rok neskôr to už bolo 15 zápisov do listiny strelcov v tretej futbalovej lige mužov. Ani reprezentačným trénerom však neostal nič dlžný. Na svojom poslednom reprezentačnom vystúpení na majstrovstvách Európy do šestnásť rokov v Izraeli vsietil 2 góly a nebyť zbytočného vylúčenia v zápase s Českom, mohlo ich byť ešte viac. Do povedomia verejnosti sa však dostal až nedávno, vďaka bombastickej správe o jeho možnom prestupe do Bayernu Mníchov. Ako sám tvrdí, dozvedel sa o tom z "telky", no to nič nemení na fakte, že sa razom stal jednou z najväčších futbalových nádejí Slovenska.

I takáto je futbalová tvár Romana Jurka, ktorý nám ochotne poskytol rozhovor.

* Kedy si sa dozvedel o možnom prestupe do Bayernu Mníchov? Tušil si, že si sa dostal do pozornosti futbalových skautov zo zahraničia?

- Na majstrovstvách Európy nám bolo povedané, že nás bude sledovať množstvo skautov a pozorovateľov zo všetkých kútov Európy. Ponuku, akú som dostal som však vôbec neočakával. Bola to pre mňa absolútna bomba.

* Aké sú tvoje informácie o spomínanom futbalovom veľkoklube? V akom družstve, či súťaži by si zo začiatku pôsobil?

- Futbalová škola Bayernu Mníchov vychovávala a vychováva množstvo talentov, čoho dôkazom sú piati až šiesti reprezentanti Nemecka do osemnásť rokov v tomto klube. Osobne si myslím, že je to špičkový európsky klub, ktorý má zázemie a podmienky na to, aby mohol robiť futbal na vysoko profesionálnej úrovni. Informácie o svojom umiestnení a dorastencoch nemám, ale verím, že sa medzi nimi dokážem presadiť.

* Dokázal by si prekonať jazykové bariéry, ktoré by ti mohli spôsobovať určité problémy pri adaptácii v novom kolektíve a v novom prostredí?

- Päť rokov sa učím angličtinu a nemčinu. Nemčina mi ide slabšie, no postupom času by som sa mal zlepšovať a dokázať sa plynule dorozumieť v tomto svetovom jazyku.

* Nebojíš sa, že by si sa po prestupe mohol stratiť z dohľadu reprezentačných trénerov? Budeš i naďalej ochotný reprezentovať Slovensko?

- Bol by som rád, keby som mohol aj naďalej reprezentovať našu krajinu, i napriek tomu, že som na majstrovstvách Európy dostal červenú kartu a šampionát sa tým pre mňa predčasne skončil. Dúfam, že na mňa reprezentační tréneri do sedemnásť i do osemnásť rokov nezabudnú. Vždy keď ma zavolajú, budem rád a ochotne reprezentovať Slovensko.

* Ako vnímajú tento možný prestup tvoji najbližší a tvoji spoluhráči?

- Mamka a brat mi maximálne fandia a snažia sa mi s futbalom pomáhať. Spoluhráči sú priateľskejší a pomáhajú mi, aby som bol stále lepší a lepší.

* Na nedávnych majstrovstvách sveta hokejistov v Petrohrade sa vo veľkej miere potvrdila stará pravda, že nielen hviezdy, no najmä skvelá partia a dobrý kolektív dokážu vybojovať kvalitný výsledok. Stotožnuješ sa aj ty s týmto názorom?

- V plnej miere s tým súhlasím. Aj na vlastnej koži som pocítil, že vo výbornom kolektíve je sila. Dôkazom toho bola i naša výborná partia na futbalových majstrovstvách Európy do osemnásť rokov, kde sa nám podarilo zvrátiť viacero nepriaznivých výsledkov v posledných minútach zápasu.

* Dokáže ti škola vychádzať v ústrety?

Počas predchádzajúcich troch rokov na OA Watsonova mi škola vychádzala vždy v ústrety. Som vďačný pánovi riaditeľovi Országovi a celému učiteľskému zboru. Ak by mi vyšiel prestup, chcel by som dokončiť túto ekonomickú školu formou diaľkového štúdia.

* Myslíš si, že slovenský mládežnícky futbal dokáže vychovať viacero takých talentov ako si ty?

- Na Slovensku je množstvo talentov, ale nemáme na to podmienky a financie aby sa dokázali presadiť aj na európskych trávnikoch. Svetlou výnimkou je napríklad Marcel Majoroš, ktorý sa ako štrnásťročný dostal do PSV Eindhoven. Z košického družstva som teda druhý, ktorý dostal šancu presadiť sa v zahraničí.

* Kde sa ukrývajú tvoje futbalové nedostatky či slabiny?

- Mojou slabšou stránkou je premieňanie šancí, keď niekedy nedokážem premeniť ani tie najvyloženejšie. K mojim slabinám patrí aj hra hlavou a streľba z väčších vzdialeností. Zlepšovať sa však musím vo všetkom.

* Ako si spomínaš na svoje prvé futbalové krôčky?

- Futbal hrávam od malička, ale nehral som ho na profesionálnej klubovej úrovni. Až v roku 1996, na jednom školskom turnaji si ma všimol tréner dorastencov 1.FC Košice Roman Berta. Doteraz som mu za to vďačný.

* Kto bol tvojim futbalovým vzorom, a za ktorý klub odhliadnuc od možného prestupu do Bayernu by si si rád zahral?

- Páči sa mi najmä anglický štýl futbalu. Odmalička som fandil červeným diablom z Manchesteru. Je mojim veľkým snom zahrať si futbal v tomto veľkoklube. Čo sa týka mojich futbalových vzorov, na Slovensku obdivujem najmä Szilárda Németha, ktorý už ako osemnásťročný hrával prvú ligu za Slovan a dokázal sa presadiť v tvrdej konkurencii. Mojim najväčším idolom, či skôr modlou je Jardel z FC Porto, ktorého obdivujem najmä pre jeho efektivitu v zakončení, keď v 93 zápasoch portugalskej ligy dokázal streliť 92 gólov. Musím však ešte veľa trénovať, aby som dosiahol to čo on.

* Darí sa ti aj v škole tak dobre, ako na futbalovom trávniku?

- Problémy mám iba s matematikou, ktorú som nikdy príliš dobre nevedel. No myslím si, že ostatné predmety mi idú celkom dobre. Mám väčšinou jednotky a dvojky.

* Chcel si byť futbalistom odmalička, alebo boli tvoje predstavy o budúcnosti výrazne odlišné?

- Od útleho detstva som mal veľmi rád loptu. Môj nebohý ocko však spieval v Kodurke a vďaka nemu som sa dostal k hudbe. Rodičia chceli, aby som vyštudoval Ľudovú školu umenia. Desať rokov som hrával na husliach, no potom prišla vášeň nazývaná futbal. Musel som sa rozhodnúť medzi husľami a futbalom. Futbal však zvíťazil a myslím, že som sa rozhodol dobre.

Autor: Dušan Tokarčík

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.