Slnko. Ako milujem jeho teplé lúče,
Ktoré ma láskajú na tvári.
Slastne privieram oči
A kútiky úst sa mi rozbehnú
Presne opačným smerom.
Je tak veľké, plné žiary a tepla.
Po čiastkach ho prijíma
Všetučko všetko okolo.
Veď iba ono dokáže tak vlievať život do žíl
A zachraňovať ako nič iné.
No ten, kto vymyslel vesmír,
Preniesol svoj egoizmus doň.
A hoc aj s tou chybičkou,
Je prekrásny.
Práve Slnko je to, čo dáva Mesiacu
Tú nádhernú žiaru a nekonečnú krásu.
A Mesiac? Celkom kľudne si prichádza
A znova odchádza niekam ďaleko.
A hoc odíde, vie, že keď sa vráti,
Slnko bude tam, kde aj predtým
A bez rozvahy znova a znova
Mu dodá striebristú žiaru tak silnú,
Že v splne zatieni všetky hviezdy.
A čo hviezda? Tá krásna a bájna Severka?
Tá je vždy tam.
Tam, kde ju Slnko v noci opäť zohreje,
A večer čo večer nájde,
Aby ju mohlo rozžiariť a ukázať ako prvú.
No keď nadíde čas, Mesiac sa vráti
A všetku tú žiaru Slnka
Si berie sebecky len pre seba.
A Severka?
Tá len tíško čaká, až Mesiac odíde
Autor: mcs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
