Slovensko. Kto by bol povedal, že medzi také koncertné bašty, akými bez debaty sú Praha (5. 7. 2000) a Budapešť (7. 7. 2000), sa surovo strčí Banská Bystrica a urobí tak radosť celému rockovému Slovensku.
Koncert mal začať o 20.00 h, ale ako je to na Slovensku už zvykom, nestalo sa tak. Tentoraz však neboli na vine organizátori, ale nepekne si s nami zažartovalo počasie. Po týždni tropických horúčav si akurát v utorok zmyslelo pršať, ale asi o deviatej sa počasie umúdrilo a nastúpila predkapela, o ktorej vám nepoviem nič, keďže som práve kontroloval kvalitu rockových požívatín v priľahlých stánkoch s občerstvením. Mimochodom, ceny boli na takéto podujatie mimoriadne kruté (napr. také obyčajné krátke tričko, akurát že s potlačou Iron Maiden, stálo 800 korún). Po predkapele (ľutujem, ale okrem toho, že bola predkapelou, neviem o nej nič) nastúpila hlavná hviezda večera - IRON MAIDEN. Navrátivší spevák Bruce Dickinson, traja! gitaristi, basák a bubeník za zvukov úvodnej skladby The Wicker Man z aktuálneho albumu rozpútali vyše dvojhodinovú show. Počas nej odzneli songy väčšinou z albumu Brave New World, ktorý uzrel svetlo sveta len pred pár mesiacmi. Našťastie nezabudli ani na svoje najväčšie hity, ako Fear Of The Dark (pri ich azda najznámejšej skladbe si spolu s Dickinsonom zanôtilo asi 15 - tisícové obecenstvo totálne preplneného amfiteátra), The Number Of The Beast, Iron Maiden, Seventh Son Of Seventh Son a iné. Trošku ma sklamalo slabšie pódiové vybavenie (akési lešenie, nie nepodobné tomu murárskemu), po ktorom spevák Bruce Dickinson nabehal pár kilometrov a skoro žiadne špeciálne efekty. Presne pri skladbe Iron Maiden sa (konečne) dostala na pódium známa to figúrka, ktorá skupinu sprevádza už vyše 20 rokov - maskot Eddie. Asi trojmetrová kreatúra si vykračovala po pódiu, akoby sa nechumelilo. Čo sa týka vlastnej show, tak to bolo asi všetko, ak nerátam pár bubeníckych paličiek v kotli pod pódiom a váľanie gitár po zemi.
Ešte k organizácii. Viete ako sa v amfiteátri ocitlo 15 000 ľudí, keď bolo predaných "iba" 10 000 lístkov? Z vlastnej skúsenosti - cez vstupnú bránu som prešiel (a nielen ja) s natrčeným lístkom v ruke, ale nikto si ma ani nevšimol.
Čo dodať na záver? Chcem sa poďakovať usporiadateľom za to, že sa vôbec konal tento koncert na Slovensku. Po totálnom fiasku spred niekoľkých rokov (koncert Kreator, Grip Inc., Pyogenesis, Hatesquad v Košiciach - zainteresovaní vedia, o čom hovorím) sa podobná situácia našťastie nezopakovala a v osvedčenej zostave, do ktorej sa znova vrátil spevák Bruce Dickinson, odohrala svoj štandard. Mimochodom, Bruce aj so svojimi sólovými projektmi dosiahol celkom slušné úspechy. Ale vrátil sa, aby obnovil zašlú slávu, ktorú skupina zažívala v 80 - tych rokoch a s jeho pomocou sa im to určite podarí. Zvláštne poďakovanie patrí aj istej cestovnej kancelárii, ktorá skvele zareagovala a zorganizovala autobusové zájazdy až do dejiska koncertu. A nakoniec jeden postreh. V hľadisku sa stretávali ľudia od 10 do 50 rokov. Osobne som videl otca s dvoma asi 12 - ročnými synmi, ktorí koncert svorne prežívali. Je to prísľub do budúcnosti a znamená, že okrem "šrácov" odchovaných na diskotékových odvrhovačkách nám rastie aj skutočná, kvalitným rockom odchovaná mládež.
Autor: Martin KLEMA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
