bratislavskej Novej scéne, zavítal v nedeľu do Košíc aj choreograf Ján Ďurovčík.
Prečo ste siahli práve po tomto texte?
- Keď som ho dočítal, vyjadril som sa slovami, ktoré publikovať nemožno. Šokoval ma viac, ako som si myslel. Potom som robil kadejaké iné veľké tituly, ktoré nemali inú možnosť ako byť komerčne úspešné. Oliver, Fidlikant na streche, ... Keď som robil tieto veci, mal som vnútornú potrebu predstavenia s ľuďmi, ktorých si vyberiem úplne sám. Chcel som urobiť čosi, čo nebude nadbiehať divákovi. Dal som si dve podmienky: musí ísť o lacné predstavenie, aby nejaký producent dal naň peniaze a riskoval, že na to ľudia nebudú chodiť, druhá bola nájsť ľudí, ktorí sú všestranní. Ba aj na Novej scéne mi vyšli v ústrety. Popri bežných projektoch mi povolili urobiť takýto pokus. Ide teda o koprodukciu Novej scény a mojej spoločnosti J. A. N.
Divákovi ste sľúbili hnus a zhrozenie, v mojom prípade sa tak nestalo...
- Nie sú to naše slová. Trošičku to spôsobili novinári. Aj preto, že Vianove dielo má záhlavie - škandalózny román 20. storočia. Zdôrazňoval som aj na tlačovkách, že naše podanie vôbec nie je také.
Dnes sa predsa robia špinavosti, ktoré ďaleko prekonajú Vianove predstavy. Znásilňujú aj osemročné dievčatká.
- Naše predstavenie nebolo o tom, aby sme urobili škandál. Išlo nám o inscenáciu, ktorá v ľuďoch zanechá stopu. Myslím si, že sa nám to zatiaľ darí.
Na javisku uplatňujete súhru hercov a tanečníkov. U nás je to dosť nezvyklé, hoci v tanečných divadlách vo svete bežné. Ako sa vám pracovalo s hercami, ktorí nemajú tanečnú prípravu?
- Funguje to. Mohli ste sa presvedčiť. Urobil som to tak, aby vždy tancovali tanečníci s netanečníkmi. Tanec nemá okrem jediného výjavu inú dvojicu. Nemá spoločnú pasáž tanec-tanec.
Odišli ste z Bratislavského divadla tanca, takže stály súbor nemáte?
- Nie. Vlastne mám zopár kmeňových tanečníkov. Zuzka Kalafusová so mnou odišla z Bratislavského divadla tanca. Je Košičanka a pôsobila v Štúdiu S. Potom sú to Igor Holováč, Nikola Rafaelisová. A napríklad o hercovi Dušanovi Cinkotovi som sníval, že budeme spolupracovať ešte na internáte.
V hre sa dokonca objavujete sťaby spevák.
- Chcete vedieť pravdu? Celý projekt vznikol preto, aby som si zaspieval. Strašne ma to baví.
Rád prekračujete hranice?
- Neviem. Ale toto nebolo prekročenie. Jednoducho ma to baví. Henricha, autora hudby, som sa spýtal, či by som si nemohol v inscenácii zaspievať a on ma podporil. Dokonca tvrdil, že by to bolo veľmi dobré.
Libreto ste písali s Nikitom Slovákom. Obaja ste príliš vyhranené osobnosti. Ako to vyzerá pri práci?
- Zvykli sme si na seba. Veď robíme spolu už na tretej veci. A s Nikitom sa systematicky bijem. Ale poslúchne. Vždy.
Režírovali ste v Prahe muzikál 'Pomáda', odvážne ste obsadili neznáme tváre. Pomohli ste naštartovať úspešnú zahraničnú kariéru napríklad tunajšej Vande Konečnej, ktorá žne teraz úspechy v úlohe Ritzo. Hoci bolo predstavenie hotové, takmer rok ste, vraj z technických príčin, stáli. Potom ste sa na premiére neobjavili.
- Dištancoval som sa od toho.
Mala vraj úspech. Jednako, nemrzí vás, že ste tam neboli?
- Mrzí. Po premiére noviny napísali, že ide o najlepšiu českú muzikálovú produkciu posledných desiatich rokov. Čiže vrátane Mizérables a Draculu, čo ma veľmi teší. Mrzí o to viac, lebo som tú vec dokončil aj kvôli ľuďom. Napríklad aj kvôli Vande Konečnej a Jurajovi Bernáthovi. Bolo také náročné čakať, kým sa uvedie! Teraz je dokončená a vypredaná. Ale myslím si, že to už nie je moja inscenácia. Neverím, že ju producent Adam Novák dokáže dlho udržať s toľkými ľuďmi.
Nezanevreli ste kvôli Pomáde na Prahu?
- Na Prahu sa nedá zanevrieť. Žijem tam stále pol roka z roka a mám kopu iných projektov. Tam si nažívam a občas aj zarábam peniaze.
Čiže čo nové v Čechách pripravujete?
- Chystám, ale opäť pôjde o súkromnú produkciu. Zatiaľ nemôžem prezradiť. Ide o autorské práva. Poviem len, že ide o svetový titul.
A na Slovensku?
- Na Novej scéne práve pripravujem 'Niekto to rád horúce' v réžii Milana Lasicu.
Kým ste sa pustili do samostatných projektov, spolupracovali ste s viacerými režisérmi. Ktorí vás ovplyvnili?
- Robil som s Jožkom Bednárikom, Petrom Mikulíkom, Romanom Polákom, Jurajom Nvotom a mnohými ďalšími. A ktorý ma ovplyvnil? Bednárik mi dal najviac, čo sa týka správania k ľuďom a systému práce v divadle. Umelecky profesionálne však jednoznačne Roman Polák.
Prichádzate na východ domov, keďže pochádzate z Michaloviec.
- Veď aj teraz. Vždy keď sem zavítame, bývame v hoteli Šírava.
Ako vás prijímajú rodáci?
- Dobre. Nebijú ma. Aj keď neviem, ako moji bratislavskí kolegovia. Lebo také: "Čo si ten Bratislavčan myslí?!", tu stále pretrváva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
