tipovať, ako nevypočitateľné košické publikum zvládne taký "nápor" kultúry. Navyše opäť kvalitne pršalo, mnohí sa teda ocitli pred dilemou - koncert legendy alebo papučová kultúra? Nakoniec sa sála klubu celkom pekne naplnila, od teenagerov po päťdesiatnikov prišli všetci, ktorí nepohrdnú kvalitnou inštrumentálnou hudbou, navyše v podaní legiend slovenského rocku.
Okolo štvrť na osem Fermata vyrukovala na pódium v zostave, ktorú okrem hlavných protagonistov Františka Grigláka (gitara) a Fedora Freša (basová gitara) tentokrát dotvorili o generáciu mladší Peter Preložník (klávesy) a Juraj Kuchárek (bicie).
Slova sa ujal Fedor Frešo: "Opäť sa po roku stretávame v Košiciach, a navyše v tom istom klube. Niektorí vravia, že sme so sebou priniesli dážď, ale to nie je pravda. My by sme tu hlavne chceli dobre zahrať, aby ste vy pri odchode z koncertu mali dobrý pocit." Napriek tomu, že on sám za lídra Fermaty označil gitaristu, sprievodné slovo počas celého koncertu patrilo jemu. Griglák sa venoval gitare, a jeho sólové exhibície tvorili základ predstavenia. Samozrejme tu nebol sám, preto v niektorých pasážach či celých skladbách dominovali Preložníkove klapky a rytmická sekcia Frešo-Kuchárek aj pri občasných preskokoch k improvizáciám pripomínala švajčiarske hodinky. Hralo sa hlavne z posledného albumu Fermata X, ale nechýbali ani veci zo starších nosičov. Popri kompozíciách Part I, Part II, Randezvous a iných teda odznela aj legendárna Pieseň z hôľ.
"Táto skladba pochádza z čias, kedy našu hudbu nazývali jazz-rockom alebo rock-jazzom. Tak vám teda nejaký jazz-rock zahráme."
Nuž, dá sa povedať, že novšie veci skupiny sú skôr v rockových, niekedy naozaj nadupaných sférach, striedaných pokojnejšími, meditačnými náladami a toho jazzu je viac v klasikách. Mnohé skladby sú typické aj zvláštnymi názvami.
"Nasledujúca vec je takého zemepisného charakteru, má teda názov Vasco de Gama." Inou "geografiou" bola kompozícia "Viňa del Mar". Na margo ďalšej zas Frešo uviedol: "Túto skladbu sme dlho nevedeli pomenovať. Nie že by sme sa hádali, ale písali sme si na papiere názvy. František nakoniec prišiel s titulom Perpetuum III. Potom sme zistili, že Perpetuum III už existuje. Nevadí, aj tak vám ho zahráme."
Už sami osebe klasici sa prezentovali aj poctou inému klasikovi: "Lídrovi napadlo, že by sme mohli pri príležitosti jedného dosť smutného výročia Deža Ursínyho zahrať aj niečo od neho. V origináli tejto skladby Dežo spieval o tom, aké smutné sú jablone v zime. Takže Apple Trees in Winter."
Zimnú nádielku odmenil aplauz, ktorý nakoniec sprevádzal všetky kompozície skupiny, napriek "legendárnosti" vystupujúcej bez akýchkoľvek póz. Samozrejme, že rozlúčka po poslednej skladbe publikum zo sály nevyhnala. Pred prídavkom Frešo pobavil ľudí tabuľkou s nápisom "Aplauz". Kapele sa ho dostalo, a v aplauze sa koncert pred pol desiatou večer aj skončil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
