znamení hromobitia, ktoré už hádam bolo aj potrebné, a teplotné pomery v sále boli vďaka nemu ako-tak znesiteľné. Prvým prekvapením bolo, že pri našom príchode bol už koncert slušne rozbehnutý, a o atmosféru sa starali usporiadatelia, košické trio Timshel. Druhým prekvápkom bola viac-menej natrieskaná sála a to, že usporiadatelia operatívne "zrušili" stoličky a uvoľnili "parket". Na tom sa síce počas vystúpenia Timshel nič extra nedialo, ľudia len posedávali, ale pozerali a hlavne počúvali. Zrak i sluch si na svoje prišli. Bubeník bol z väčšej časti schovaný za nástrojmi, naopak výnimočný bol pohľad na basáka v "trojštvrťových" gatiach, žiarivo červenej koženke, čapici rovnakej farby s akýmisi tykadlami a okuliarmi, " v ktorých je všade doma". O image sa postaral aj gitarista, "oháknutý" do bielej košele s kravatou. Sranda sem, sranda tam, hrať veru vedeli. Časovo občas dosť rozsiahle skladby sa niesli v znamení mixovania alternatívy, jazzu, rocku a psychedélie. Voľné pasáže sa prelínali s výbušnými, priam živelnými intermezzami. U Timshel sa spieva len raz za čas, a vokály sú rovnako zvláštne ako hudba - od mátožného, občas priam "vesmírneho" pospevovania cez rôzne zvuky až po výkriky. Na posluch náročná hudba poslucháčov zaujala, a zdá sa, že kapela už má aj "hity", lebo fanúšikovia sa viacerých skladieb dožadovali dosť hlasno. K technickému prevedeniu tiež niet čo dodať, hlavne basgitarista stváral čertovské kúsky.
Po ich zhruba hodinovom sete na pódium nastúpili "hviezdy večera", momentálne asi najpopulárnejšia akvizícia mladšej generácie slovenskej alternatívy.
Chiki Liki Tu-A majú na konte kopu vystúpení a dve kazety. Tá druhá obsahuje materiál na CD, ktoré sa ne- a nedarí vydať. Ich "šťastnejší" prešovskí kolegovia predsa len hrajú muziku, za ktorou "bossovia" slovenských vydavateľstiev vidia väčšie zisky. Svojrázne teleso, kde sa okrem pár vlasáčov vyskytol aj frontman v kúpacej čiapke a lyžiarskych (?) okuliaroch, či holohlavá a výdatne sa potiaca "dychová sekcia", nemá ani hudobne ambície zlomiť teenagerské srdcia obdivovateliek I.T. Produkcia je to však vskutku zábavná, až strelená. Hudba poväčšinou rezká, občas melodická, inokedy kakofonická ale hlavne plná vtipu a irónie. Dominujúci vokál sa pohybuje medzi falzetom a jačaním a polo-hovorom polo-spevom. Spieva sa poväčšine prešovským dialektom, a kapitolou samou o sebe sú texty, glosujúce úplne bežné životné situácie a postrehy s nádychom dadaizmu. Mihnú sa "absolútne rýmy" ako "to nema vobec žiadnu chybu/ak chcete na raňajky rybu/do ľadu vyrubete dieru/a chytite pstruha/". Iná veľmi presne odpozorovaná situácia - "suseda sa zajtra rano vydava/to zas bude v našom vchode zabava/iste das krabicu kolačov dostaneme/abo sa aspoň, aspoň fajne opijeme/"- a v podobnom duchu sa niesol celý koncert. Pod pódium bolo naozaj živo, došlo samozrejme na hitovku "Kristína" a ako prídavok črta za slovenského hudobného biznisu "Do našeho mesta". O deviatej večer celá vec bezbolestne skončila. Objavili sa aj názory, že Prešovčania sa trochu príliš inšpirujú trenčianskymi Bez ladu a skladu, a dá sa s nimi súhlasiť. Na druhej strane, ak sa chcel niekto hlavne baviť, tak Chiki Liki Tu-A mu to umožnili na úrovni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
