tanečno-dramatickým leporelom na tému kedysi škandalózneho románu "Napľujem na vaše hroby". V dobe vzniku táto obžaloba rasizmu, končiaca sa vraždou mladučkej čiernej milenky, šokovala. Dnes? Je súčasťou nášho bytia. Pri svojskom spracovaní zaujme.
Neosobný, zdanlivo jednoduchý, aseptický priestor hladkého bieleho ringu ohraničeného studeným svetlom neónov vytvoril scénograf Peter Čanecký podľa belgických a holandských vzorov 70. rokov. Je pôsobivý a funkčný. Podčiarkuje konanie aktérov, dobre sa na ňom vynímajú prvky ako voda alebo prsť. Tie na konci kvôli účinnému vyzneniu vzájomným zmiešaním všetkých účinkujúcich rasovo začiernia. Fajn! Trocha stereotypne prichodí zapínanie a vypínanie výbojok samotnými divadelníkmi, lebo natískajú pocit rytmu.
Jemným nedostatkom celku je dramaturgická štruktúra pásma autorov Nikitu Slováka a režiséra, lebo vlastne až na konci inscenácie začíname chápať, o čo ide. Dovtedy ide o viacmenej voľné štúdie na tému mužsko-ženských, žensko-ženských, alebo mužsko-mužských vzťahov. Občas pripomínajú výtvory Piny Bauschovej, ktoré sa dnes už stali neoddeliteľnou súčasťou celosvetového tanečného výraziva. Tu treba spomenúť dosť často opakujúcu sa škálu pohybových prvkov, zavše takmer telocviku, čím vzniká pocit, že sme sa s jednotlivými choreografickými číslami tuná stretli už viackrát, akurát tentoraz v inom poradí. Ďurovčík sa však na rozdiel od 'Rómea a Júlie' vyvaroval podliezavého pozlátka šoubiznisu v štýle diskoték a vsadil na pôsobivo čistú štýlovú jednotu a štylizáciu.
Zmes tancujúcich hercov a hrajúcich tanečníkov v podaní Dušana Cinkotu, predstaviteľky Babuľky z tv-programov Moniky Haasovej, Košičanky Zuzany Kalafusovej a aj u nás účinkujúceho Igora Holováča, predviedla príbehovú mozaiku ľudí na vedľajšej koľaji s podmanivým nasadením. Len trochu, hoci nie až toľme ako pri 'Rómeovi a Júlii', cítiť kto je kto. Človek, zvyknutý sa vyjadrovať pohybom, alebo slovom a dramatickou akciou. Jednako treba dať klobúk dolu nad sústredenou prácou obidvoch. Vrcholom predstavenia sa stáva osobitá variácia rozprávky 'O vlkovi a siedmych kozliatkach' v strhujúcom výkone Dušana Cinkotu. Oceniť treba rovnako skutočnosť, že Ján Ďurovčík, zosobňujúci na javisku samotného Viana s knižkou pod pazuchou, sa tentoraz stiahol a vstupoval do deja iba vo výnimočných, zato rozhodujúcich prípadoch. Akurát ten song si mohol odpustiť!
Heinrichove hudobné motívy doplnené harmonikou vychádzajú z francúzskeho prostredia, navodzujú ho nenásilne a spĺňajú svoj účel. Škoda, že celok rámcovala Elvisova 'Love Me Tender'. Rozumiem, že malo ísť o protiklad k zhmotnenej nenávisti, ako aj o súcit k nešťastníkom v bludnom kruhu svojich citov. Jednako štýlovo nezapadá.
Napriek výhradám, ku ktorým patrí aj trocha jednostranný temporytmus a neznalosť nasadenia či zasadenia činoherných prvkov do pohybovovýrazových prostriedkov, treba povedať, že Ďurovčík dozrieva a podarilo sa mu vytvoriť efektné, čisté a zovreté predstavenie, ktoré priťahuje a podmaňuje si najmä mladého diváka. Za to vďaka!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
