stvárňuje na doskách divadla. Reč je o Petrovi Čižmárovi, hercovi Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi. Peter sa narodil v znamení barana 9. apríla 1974. Má 26 rokov a už tretí rok pôsobí na doskách novoveskej Tálie. S jeho menom, či lepšie povedané hlasom sa mnohí stretli prostredníctvom rádia Kiks v Michalovciach, ale aj z prešovského Rádia Východ, kde pracoval pred rokom ako moderátor.

Na doskách Spišského divadla pôsobíš niekoľko rokov. Okrem detských predstavení sa s tebou diváci môžu stretnúť v kontroverznej hre Mauzóleum. Jeho premiéra bola poznačená rôznymi fámami, šírili sa rôzne reči... Napriek tomu, ako ty hodnotíš túto hru a akú postavu v nej stvárňuješ?

"Hra Mauzóleum dostala nálepku kontroverzná už pred svojou premiérou. Šírili sa fámy, že je to titul vulgárny, erotický a ešte neviem aký, ale ani jedna fáma neobsiahla podstatu, že to je hra o ľudskom chameleónstve, pokrytectve a súčasnej dobe, ktorá je len výsledkom časov a súčasnej dobe, ktorá je len výsledkom časov minulých. V mauzóleu hrám postavu transformátora, ktorý je akýmsi posúvačom deja. Mimochodom, všade, kde sme túto hru hrali, aj napriek už spomínaným fámam, ju obecenstvo prijalo veľmi dobre."

Blížia sa divadelné prázdniny. Ako ich stráviš?

"Mám naplánovanú jednu letnú brigádu na Zemplínskej Šírave, ale do bodky neplánujem prázdniny, skôr to nechávam na náhodu."

A s kým?

"S konkrétnou jednou osobou nie (zatiaľ), ale verím, že so všetkými príjemnými a veselými ľuďmi."

Na začiatku roka si mnohí dávali predsavzatia. Ubehol takmer polrok, polovica z nich by mala byť skutočnosťou. Ako je to v tvojom prípade?

"To už mám dávno za sebou. Nikdy sa mi nepodarilo splniť to, čo som na Nový rok sľuboval, skôr verím v tú vec, že ak niekto niečo veľmi chce, tak to urobí hneď teraz."

Aká je tvoja neresť? Chcel si s ňou už prestať?

"Neresť... Jednou z nich je určite fajčenie, s tým už asi dva roky zápasím. Chcel by som prestať, momentálne sa mi darí dva týždne nefajčiť, ale ktovie..."

Si priateľský a otvorený človek, nakoniec, herci asi takí aj musia byť. Nedoplatil si na niekedy svoju dobrosrdečnosť?

"Je to tak, človek sa najviac sklame v druhom človeku. Nelámem si s tým hlavu, aj keď vo chvíli, keď sa to stane, to človeka určite bolí. Ja sám som však nebol v určitých situáciách ideálny, takže nie som kritický."

Spomínaš si na svoju prvú veľkú lásku?

"Samozrejme, že si spomínam, ale na tú veľkú lásku ešte len čakám."

A poslednú, alebo súčasnú....?

"Súčasnú, to sme skôr už len kamaráti, ale spomienky, ako sa hovorí, nevyblednú. Ja si myslím, že tie ostávajú v človeku na celý život, ak nezabudne úplne."

Za čo utrácaš najviac peňazí?

"Najviac peňazí utrácam na úplne zbytočnosti, ktoré vôbec nepotrebujem a keď si to už uvedomím, peniaze sú fuč."

Chcel by si radikálne zmeniť svoj život alebo si s nim spokojný?

"Mám chvíle, keď si poviem, že musím svoj život totálne od základov zmeniť, pretože to už takto ďalej nejde. A potom si uvedomím, že chcem byť takým, aký som, iba v niečom lepší. Je to naozaj ťažké, lebo niečo sme zdedili, niečo dostali a potom s týmto materiálom má človek žiť. Nie je to otravné?"

Pamätáš si na svoj najväčší trapas na doskách divadla?

"Trapas sa dá na javisku nazvať asi každá vec, ktorá v danej chvíli nevyjde a čím väčšia, tým lepšie na ňu človek neskôr spomína. Mne sa raz stalo, keď sme hrali isté predstavenie, ktoré v sebe nieslo obrovské kvantum takých myšlienok, že som dostal záchvat smiechu a vety, ktoré som mal povedať, boli to veľmi vážne vety, som povedal vo veľkom výbuchu smiechu a čím ďalej som pokračoval, tým to bolo horšie. Najhoršie na tom bolo to, že diváci sa nesmiali vôbec, pretože nechápali, o čo tu vôbec ide. A v danej chvíli nešlo o nič."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.