Studnica mladých talentov
Štefan KNAP
Stará Ľubovňa - V týchto dňoch sa uskutočňujú v Základnej umeleckej škole v Starej Ľubovni prijímacie pohovory. Bližšie o doterajších výsledkoch školy a jej perspektívach sme sa porozprávali s riaditeľom Petrom Mosoriakom.
Koľko rokov existuje vaša škola a aké výsledky dosiahla?
- Niekdajšia ľudová škola umenia s terajším názvom základná umelecká škola existuje už 44 rokov. Jej prvým riaditeľom bol Michal Kmeč. Ak by som čerpal z kroniky každého školského roku, školu absolvovalo viac ako 1 500 žiakov.
Začiatky boli sotva podobné dnešnej situácii...
- Spočiatku v roku 1956 navštevovalo našu školu iba pätnásť chlapcov a dievčat, ktorí sa chceli naučiť hrať predovšetkým na harmonike a poniektorých zaujali dychové nástroje i klavír.
Akú kapacitu má dnes vaša škola?
- V tomto školskom roku máme 654 žiakov. Ak hovorím o našej škole mám na mysli aj filiálne triedy v meste Podolínec a v obciach Veľký Lipník a Plavnica.
Ako dopadli prijímacie pohovory a o aké odbory prejavujú žiaci najväčší záujem?
- V týchto dňoch vyhodnocujeme výsledky prijímacích pohovorov, takže celkový počet novoprijatých žiakov bude známy až o niekoľko dní. Treba v tejto súvislosti dodať, že v týchto dňoch prebiehajú prijímacie pohovory len v našej staroľubovnianskej škole, a až o týždeň - dva budeme takého pohovory robiť aj v spomínaných filiálnych triedach. Do všetkých štyroch odborov - tanečného, hudobného, výtvarného a literárno-dramatického môžeme prijať do nového ročníka približne 70 prihlásených žiakov vo veku od sedem do desať rokov. Aj keď prihlášok sme mali hádam trojnásobne viac.
Takmer 45-ročná história vašej školy istotne zanechala hlbokú brázdu umu i talentu v mladých talentoch zo Starej Ľubovne...
- Stovky našich absolventov sa stali po ukončení, buď pedagogickej alebo filozofickej fakulty bývalej UPJŠ, či konzervatória v Košiciach, kvalifikovanými učiteľmi hudobnej, ale aj výtvarnej výchovy na základných školách. Ďalší sa stali členmi profesionálnych koncertných telies v Slovenskom rozhlase, divadle, či v Slovenskej filharmónii. Iní si vybrali takpovediac nehudobné profesie, ale zase zostali verní láske k folklóru. Mohol by som to dokumentovať na zložení dvoch dychových hudieb v meste, ale sláčikového orchestra, ktorého členmi sú terajší žiaci alebo bývalí absolventi školy. Teší ma najmä to, že pri rôznych príležitostiach znie v našom regióne slovenská, goralská, rusínsko-ukrajinská, ale aj nemecká i rómska pieseň, pretože tým všetkým chceme bohato naplniť srdcia obyvateľov nášho okresu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
