Július Satinský. Svoj talent rozprávača, s ktorým dokáže majstrovsky zaujať poslucháča, odovzdal tentoraz do služieb Stálej konferencie občianskeho inštitútu. Nový tandem vytvoril s Viktorom Nižňanským, zodpovedným za prípravu reformy verejnej správy a spoločne sa pokúsili priblížiť širokej verejnosti príčiny na vykonanie reformy, aktuálny stav prác ako aj dôsledky, ktoré prinesie pre občana.
"Prečo sme tu v tomto zložení?" obrátil sa najprv sám na seba. "Ja už som raz taký. Keď mi prednedávnom Kňažko, Lasica i Labuda stroskotali v aute, nemám čo a s kým po večeroch robiť. Lasicova chrasta je totiž beznádejne hrubšia ako jeho vlastná noha, Labuda je stále beznádejne prefackaný airbagom, no a nešťastný minister kultúry, nech je akokoľvek statočný, predsa len pri golfe zistil, že si pri nehode zlomil zo dve rebrá. Tak som si našiel nového partnera," skonštatoval Satinský a priznal sa, že k tomuto kroku ho svojim spôsobom dohnala aj zvedavosť. Spočiatku totiž nevedel prísť na to, načo je vláde ďalší splnomocnenec a čo je vlastne náplňou jeho práce.
Potom, ako načrtol schémy niektorých osvedčených vtipov, medzi ktorými nechýbal ani ten, ako v Austrálii zápachom svojich ponožiek zmiatol policajného psa vycvičeného na hľadanie drog, pozvoľna prešiel na vážnejšie témy. "Dôležitosť problému podmieňuje masa. Hovoríme totiž o budúcnosti päťmiliónového národa a to je vážne. Už niekoľko týždňov robím turné po slovenských gymnáziách. Vysvetľujem dospievajúcim deťom, že sú elitou tohto národa. Zároveň však dodávam, že ak chcú v živote niečo dokázať, musia ihneď po maturite zmiznúť odtiaľto preč."
Prečo navrhuje slovenským študentom takéto riešenie podoprel hneď niekoľkými tvrdeniami. Činnosť parlamentu, a najmä jej výsledok, prirovnal k potemkinovskej dedine. Ďalej spomenul spôsob práce štátnych úradníkov, ktorí vyrábajú robotu ďalším úradníkom. Nešetril ani politické špičky, diplomatov a ani ďalšie mediálne známe tváre. Malosť pomerným spôsobom voleného človeka, ktorý usmerňuje život na Slovensku len vďaka správnemu politickému tričku, označil za najdôležitejšiu z príčin na reformu verejnej správy. Podľa neho, a tu sa do debaty zapojil aj V. Nižňanský, len priamo volení zástupcovia samosprávy, prirodzene s patričnými kompetenciami, budú môcť rozvíriť stojaté vody v každodennom živote Slovákov.
Keď sa konečne dostal k slovu V. Nižňanský, najprv musel vysvetliť, že reformu, s ktorou súvisí aj zmena územného a správneho členenia republiky, nepripravuje preto, aby na nej zarobila firma na výrobu automobilových poznávacích značiek. "Ja ani nikto z mojich známych takúto firmu nevlastníme," vyhlásil. "Ide nám o to, aby verejná správa už nebola len vecou politických strán, ale aby z komunálnych volieb vzišli nové osobnosti. Pri pomernom volebnom systéme sa totiž zväčša volia len lídri strán a spolu s nimi sa zvezie množstvo ďalších ľudí. Pri priamej voľbe sa však budú voliť konkrétni ľudia, ktorí budú ochotní a schopní nielen rozhodovať, ale aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a my im reformou verejnej správy na to chceme pripraviť podmienky," skonštatoval V. Nižňanský pred auditóriom, v ktorom okrem iných nechýbal ani predseda ZMOS-u Michal Sýkora alebo prednosta popradského Okresného úradu Milan Baran.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
