rasová, národnostná alebo iná nenávisť. Uviedol to na včerajšom smútočnom zhromaždení pri pamätníku holokaustu na židovskom cintoríne v Košiciach predseda tunajšej židovskej náboženskej obce (ŽNO) Ivan Kolín. Zároveň vyzval do boja proti všetkým prejavom anitisemitizmu, ale aj proti tým, ktorí sa pokúšajú poprieť existenciu holokaustu alebo bagatelizovať jeho význam.
Členovia ŽNO v Košiciach si včera pripomenuli 56. výročie deportácií svojich blízkych, priateľov a známych, ktorých v období od 16. mája do 4. júna 1944 odviezli štyri transporty nákladných vlakov do Osvienčimu. Súčasťou smútočného zhromaždenia bola modlitba za umučených a martýrov a spoločná zádušná modlitba za mŕtvych. Na obrade sa zúčastnil aj dekan rímskokatolíckej farnosti v Košiciach Pavol Dráb, ktorý priznal, že medzi tými, ktorí sa podieľali na utrpení židov, boli aj kresťania a odprosil za spáchané krivdy.
V predvojnovom období Židia tvorili rovnocennú súčasť obyvateľstva mesta. V roku 1938, po odstúpení južných častí Slovenska, sa Košice stali súčasťou Maďarska. Prvé represie voči košickým Židom sa začali v marci 1944 po obsadení Maďarska nemeckou armádou. Dňa 24. apríla bol v košickej starej tehelni zriadený internačný tábor, odkiaľ odišli spomínané štyri transporty. Nikdy sa nevrátilo asi 12 000 z 13 000 košických Židov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
