Mečiar. Po skončení zasadnutia regionálnych štruktúr HZDS nám trojnásobný expremiér poskytol exkluzívny rozhovor.
Pred desiatimi dňami ste zakončili sériu protestných mítingov voči súčasnej vláde v Bratislave. Zhruba päťtisícová účasť na podujatí s názvom "Nebojme sa, povedzme pravdu" však nesvedčí práve o tom, žeby Slovensko potrebovalo vaše protesty...
- Na bratislavskom mítingu som sa osobne zúčastnil a bolo tam minimálne 15 000 ľudí. Celkovo však naše mítingy spolu navštívilo 80 000 ľudí. Keď zoberieme do úvahy, koľko času sme mali na prípravu, organizáciu stretnutia a atmosféru strachu, v ktorej sa to všetko konalo, považujem túto mítingovú sériu za mimoriadne úspešnú.
Stále tvrdíte, že na Slovensku je katastrofálna ekonomická situácia. Lenže aj tých vami spomínaných 80 000 ľudí, ktorí proti súčasnému spôsobu vládnutia protestovali, sú len niečo vyše dve percentá celkového počtu slovenských voličov. Niečo tu potom nehrá...
- Ten počet považujeme za celkom adekvátny. Je však pravdou, že potenciál nespokojnosti so súčasnou vládou je omnoho vyšší a ja ho odhadujem na vyše 60 percent obyvateľov.
Po prekvapujúcom rozhodnutí Jána Čarnogurského nekandidovať na post predsedu KDH sa niektorí politilógovia vyjadrili, že podobný štátnický krok by ste na sneme vášho hnutia mohli urobiť aj vy. Vraj by aj vám celkom prospel takýto politický dôchodok...
- Mňa len prekvapuje, že takíto komentátori chcú riešiť veci, ktoré nepatria do ich kompetencie. Beriem však ich právo na názor, no nazdávam sa, že v našej publicistike je veľa prokurátorov, ktorí chcú robiť politiku namiesto toho, aby o nej informovali. My sme nikdy neboli s pánom Čarnogurským rovnakí.
Na uvoľnené miesto po J. Čarnogurskom sú v KDH nateraz dvaja kandidáti. Má HZDS ambície spolupracovať s "nečarnogurského" KDH?
- Pokiaľ ide o nástupníctvo v KDH, Fígeľ demonštruje smer, ktorý čoskoro skončí v Dzurindovej SDKÚ. Druhý kandidát Pavol Hrušovský je problémom sám pre seba. Namiesto toho, aby presadzoval politiku kresťanského porozumenie a zmieru vsadil na radikalizmus. Keď KDH dnes zvažuje svoju politickú budúcnosť, zabúdajú jeho predstavitelia na to, že ich spojencom môže byť jedine HZDS. Ale diabolizovaním nášho hnutia sa zbavujú efektívneho spojenca, ktorý im môže v budúcnosti pomôcť. Myslím to tak, aby po budúcich voľbách zostali aspoň parlamentnou stranou.
Keďže pripravujete referendum o predčasných voľbách, určite ste sa už zamýšlali nad tým, s kým by ste po prípadných voľbách išli do koaličnej vlády. Zatiaľ sa však ku vám okrem SNS nikto nehrnie...
- Momentálne to vyzerá tak, že isté miesto v NR SR máme iba my, maďarské strany, SNS, SDKÚ a Smer. Ostatné budú o to tvrdo bojovať. My máme 30 percent a Smer toľko, čo je verejnosti známe. Otázne je ale to, koľko z ich sympatizantov je reálne odhodlaných ich voliť. Na jeseň pripravujeme referendum o predčasných voľbách. Ak sa ľudia rozhodnú pre referundum a zmenu, majú voľby na jar. Keď sa však chcú mať ešte horšie, tak si počkáme až do júna 2002. Predpokladám, že po voľbách bude koalícia a preto radšej nechcem teraz hovoriť, či budem opäť premiérom.
V poslednej dobe sa veľa pohovorilo o tom, čo vlastníte vy osobne a aký majetok majú vaši rodinní príslušníci...
- Nechápem, prečo sa dávajú do súvislosti podnikateľské aktivity mojich detí ako legitímnych občanov tohto štátu, so mnou. Všetko, čo sa povedalo o tom, že ja alebo moje deti sme niečo privatizovali, je absolútna lož. Hotel, ktorý je v Novej Dubnici, kúpil môj syn od jednej rodiny. Nejde o nič veľkého, a navyše hospodári podľa zákonov štátu. Od začiatku roka mal 9 kontrôl a všetky dopadli v jeho prospech.
Aj voliči HZDS sa ale môžu spýtať, odkiaľ na to váš syn zobral toľko peňazí. Veď v tlači prebehlo, že jeho hrubý príjem je 7200 Sk.
- Od doby, ako existuje úver, nie sú už financie až taký problém. Ale mrzí ma, že môj syn nedostal už prisľúbený úver od Tatrabanky na 35 miliónov Sk len kvôli tomu, že sa volá Mečiar.
A čo vaša 20-ročná dcéra Magda, o ktorej podpredseda HZDS Jozef Božik vyhlásil, že sa stala majiteľkou štúdia Koliba, ktoré za vašej vlády sprivatizoval V. Ondruš a potom ho priviedol do krachu...
- Magda vstúpila do majetkových vzťahov v štúdiu Koliba v novembri 1999 nie ako akcionárka, ale ako členka akciovej spoločnosti. V nej bola poverená skupinou podnikateľov, aby na istý čas prevzala určitý podiel kvôli tomu, aby táto spoločnosť nemohla byť predaná. Jej konkrétna úloha mala byť vyriešenie obrovskej zadĺženosti firmy, ktorá dosiahla výšku 145 miliónov korún. Okrem toho mala pripraviť zmluvy so zahraničnými partnermi o začatí filmovej produkcie na Slovensku. Na takéto rokovania má veľmi dobré predpoklady, pretože výborne hovorí po anglicky a navyše má z tohto jazyka štátnice aj v USA.
A darí sa jej s takýmito predpokladmi napĺňať spomínané očakávania?
- Myslím, že áno. Pozrite sa, predtým tam nešli voda, plyn, telefóny, zamestnanci rok nevideli výplatu a ona to všetko dala dokopy. V druhej etape musí získať zdroje na oddĺženie štúdia, aby sa mohlo filmovať, pretože už za mesiac sa tam má začať točiť. Momentálne má uzavreté dve zmluvy s významnými svetovými filmovými spoločnosťami a o ďalších troch rokuje. Pokiaľ ide o jej finančnú angažovanosť v projekte, tak vôbec nie je zaplatená a predstavuje to pre ňu len stratu. Všetko, čo doteraz urobila, robila to nezištne a s cieľom pomôcť. Preto po nedávnych útokoch médií je veľmi sklamaná z toho, čo sa okolo nej dialo. To miliónové auto, ktoré má byť akože jej, patrilo firme a aj to bolo prepožičané.
Ako je to s vašim takmer už legendárnym penziónom?
- Dom v Trenčianskych Tepliciach je mojím osobným vlastníctvom a už sa nebudem vracať k tomu, ako som ho získal. Všetci dodávatelia na stavbe majú finančnú kontrolu. Niektorí z nich už boli dokonca vypovedať aj na finančnej polícii a tá u nich nepreukázala žiadne porušenie zákona. Doslova im úradníci povedali, že keby nerobili pre mňa, majú pokoj... Teraz čakám na to, že onedlho prídu ku mne kontrolovať nábytok, uzatvorené zmluvy a účty. V dnešnom režine to považujem za bežnú formu diskriminácie.
Mohli by ste presne uviesť, akú má hodnotu váš dom?
- Keď som ho kupoval, mal na základe znaleckého posudku hodnotu 5 miliónov Sk. Teraz je po generálnej oprave a preto má omnoho vyššiu hodnotu. To vám musí stačiť...
Zlé jazyky tvrdia, že vraj do Košíc rád chodíte za vašou priateľkou Evou. Čo je na tom pravdy?
- Moja matka je Košičanka a mám tu aj kopu príbuzných. Ale žiadna osoba ženského pohlavia tu o mňa nemá citový záujem. A ani ja som taktiež nemal tú česť prejaviť podobnú náklonnosť akejkoľvek žene z tohto prostredia. Ľutujem, nie je to pravda, pretože žiadna taká žena neexistuje. Neviem preto o nikom, za kým by som tu chodil. Moja posledná návšteva Košíc bola s manželkou a aj ďalšia bude len s ňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.