krásneho echa hral na fujare bosý chlapík s malým bielym psíkom. Nie, že by v Prešove nikdy nikto na ulici nehral, ale počuť hru na fujare, to sa nestáva tak často. Pristavili sme sa na kúsok fujarovej muziky i na krátky rozhovor.
Dozvedeli sme sa, že Prešovčan Peter Fuchs, ktorý oslávil v stredu svoje dvadsiate deviate narodeniny, nie je len fujarovým virtuózom, ale dá sa povedať multiinštrumentalistom. Prezradil nám, že k fujare sa dostal asi pred pol rokom. "Začínal som s trúbkou, ale to nebol môj nástroj. Prešiel som cez rôzne bongá, perkusie, gitaru, didžeridú, ktoré ma dostalo znovu k dychom. Teraz je to fujara. Možno to pôjde cez píšťalky aj ďalej," vymenoval Peter, no v súčasnosti zatiaľ ostáva pri fujare, ktorá sa mu páči úplne najviac. "Je to nástroj, ktorý tu má korene, patrí k tejto zemi a všade sa to ľuďom páči. Ide aj o to, čo muzikant do svojej hry dáva. Keď sa ti na nejaký nástroj dobre hrá, vtedy to cítia i ľudia okolo a nastáva akási spätná väzba." Hoci sme nechceli od neho počuť, že sa mu na Slovensku hralo najlepšie v Prešove, jeho odpoveď bola práve taká. "Mám tu pocit pohody, nemusím sa starať o to, kde budem spať a o ostatné zbytočné ´halušky´." Zaujímalo nás, či sa svojou hrou prezentuje aj na uliciach miest mimo Slovenska. Prezradil, že s gitarou ho bolo možné vidieť aj v Európe, najme na juhu Francúzska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
