bola a pýtal sa na mamu. Bol veľmi nervózny. . . Myslím, že mu nevyšli nejaké obchody. Začal jesť a ja som mu rozprávala, že brat by chcel mať vysviacku za farára a tiež to, že by som chcela vstúpiť do kláštora. Otec sa veľmi nahneval a začal mi vytýkať, aby sme sa prestali s bratom flákať a začali niečo robiť. Keď som povedala, že nemá právo brániť mne a bratovi v našom rozhodnutí, vyskočil a povedal: ´Ty sopľa jedna, ty mi nebudeš rozkazovať, lebo ťa podrežem´. Zobral zo stola nôž a zaútočil ním na mňa smerom na hrudník. Uhla som sa a rukami som sa ho snažila zastaviť, pritom ma viackrát na ruke porezal," vypovedala v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom Andrea Z.
Ako z jej ďalšieho líčenia krvavej udalosti, ktorá sa odohrala v ich byte na Dvorkinovej ulici v Košiciach vyplynulo, do jej hádky s otcom sa zamiešal brat, ktorý povedal otcovi, aby dal sestre pokoj a neohrozoval ju nožom. Keďže otec na neho nedal, zobral kladivo, ktoré bolo v kuchyni a udrel ho ním po hlave. "Otca to však veľmi neomráčilo, stále na mňa útočil a vtedy sa brat na neho zavesil a začali spolu zápasiť. Ja som vybehla do otcovej spálne a zobrala som odtiaľ mačetu, aby som sa mohla brániť, keby ma opäť napadol. Vyšla som zo spálne, chcela som dať mačetu bratovi, potom som sa s ňou snažila ujsť z bytu. Sama neviem, čo som s ňou chcela urobiť. Keď som chcela odomknúť dvere, odhodila som ju, ale skôr ako sa mi to podarilo, pribehol otec, zobral mačetu a šermoval ňou pred sebou. Hneď za ním utekal brat. Chytil ho okolo pliec, ale otec sa mu vyšmykol a pritom ho pichol. Krvácala mi ruka, preto som utekala do izby po obväzy. Hľadala som ich, ale nevedela som si spomenúť, kde sú. Nakoniec som ich našla a keď som sa vrátila do chodby bytu, otec ležal na zemi, bol porezaný a tiekla mu krv. Brat mal mačetu v ruke. . ." Takto v stručnosti opísala krvavý incident, ku ktorému došlo 23. júla 1996, Andrea.
Jej výpoveď sa s výnimkou malých nepresností zhodovala s bratovou. O tom, čo sa dialo v chodbe po Andreinom odchode, Róbert povedal nasledovné: "Nejaký čas sme s otcom na chodbe zápasili. Naraz ma zo seba striasol a keď sa otočil oproti mne, v pravej ruke držal mačetu. Kedy stratil nôž a zobral mačetu, to neviem, ale pamätám si, že urobil pohyb, akoby ma ňou chcel pichnúť do hrudníka. Ja som sa inštiktívne snažil otočiť bokom a otec zasiahol len moju ľavú ruku pod lakťom. . . Opäť sme začali zápasiť, na chodbe sa šmýkalo, nemohol som otca, ktorý akoby niečo hľadal, stále naťahoval ruky, udržať. Bol som skrčený, asi som sa jedným kolenom dotýkal zeme, keď sa mi do rúk dostala mačeta, ktorá tam musela byť pohodená. Otec bol takisto skrčený, myslím, že hľadal nôž. Ja som sa mu v tom snažil mačetou zabrániť. Sekal som ňou, resp. rezal po jeho tele, ale nepamätám si, po ktorých častiach, až kým nepadol na chrbát. Prestal som sekať, ale dostal som strach, že otec bude v útoku ďalej pokračovať," vysvetľoval svoje konanie Róbert Z. na začiatku vyšetrovania. Dodal tiež, že keďže sa bál, že by otec mohol v útoku pokračovať, napadlo ho, že ho treba znehybniť. Z chodby zobral zelený špagát a pokúšal sa otcovi zviazať nohy a ruky. Vtedy prišla setra, ktorá mu pomohla prevliecť špagát pod jeho nohy. "To, či otec ešte žil, som si nevšimol. Mal som starosť, teda strach z toho, že vstane a zabije mňa i sestru, preto som sa snažil ho rýchlo zviazať. Neviem, kadiaľ som viedol špagát, keď som ho zväzoval, no potom som pocítil bolesť v rukách. Jediné, čo ma vtedy napadlo, bolo zastaviť krvácanie. Ja i sestra sme si obväzovali rany, ktoré silne krvácali. Chodili sme po chodbe, kde bol otec. Báli sme sa ho, nechceli sme na neho pozerať. Nemali sme ho čím prikryť, preto sme ho nakoniec zakryli kobercom z chodby. Potom prišla z práce mama. prišlo jej zle, išla si zobrať tabletku. Povedal som jej, že otec nás napadol a porezal. Rany silno krvácali a tak sme išli všetci spolu na ošetrenie. Šoféroval som ja, lebo mama a sestra nemali vodičské preukazy.
Telo nebohého JUDr. Jozefa Z. bolo podrobené znaleckému skúmaniu. Súdni znalci stanovili za bezpostrednú príčinu jeho smrti šok po krvácaní pri viacnásobných rezných, bodnorezných a sečných ranách hlavy, trupu a končatín. Na jeho telle ich bolo spolu 57, no najzávažnejšie z nich boli dve hlboké bodnorezné rany na bruchu a pravom stehne.
Róbert bol v priebehu vyšetrovania vypočutý viackrát a vždy tvrdil, že zranenia spôsobil otcovi v sebaobrane. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice bolo 24. júla 1996 Róbertovi Z. vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy. Jeho trestné stíhanie však krajský prokurátor v decembri 1996 zastavil s tým, že obvinený konal v nutnej obrane. Proti tomuto rozhodnutiu generálny prokurátor podal sťažnosť pre porušenie zákona v prospech Róberta Z. Najvyšší súd SR preto napadnuté uznesenie zrušil a prikázal krajskému prokurátorovi aby celú vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, pretože "vo veci rozhodol predčasne". Teda bez toho, aby vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Výsledkom toho bola nová obžaloba prokurátora, na základe ktorej bol Róbert Z. obžalovaný z trestného činu vraždy.
Ako sme už písali, 27-ročný Róbert využil svoje právo a pred senátom Krajského súdu v Košiciach odmietol vypovedať. To isté urobili aj jeho najblížší príbuzní sestra Andrea, mama a staré mamy. Výpovede všetkých predseda trestného senátu JUDr. Karol Kučera len prečítal.
Obžalovaný vykreslil otca ako agresívneho človeka, ktorý si doma zhromažďoval sečné zbrane a viackrát sa vyhrážal celej rodine zabitím. Všetci tvrdili, že bol agresívny a príčinou konfliktov bola vraj jeho povaha, najmä to, že mal odmietavý postoj k duchovnému zameraniu svojich detí. Išlo o to, že Róbert bol v tom čase študentom Cyrilometodskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a sestra sa chcela stať mníškou.
S takými tvrdeniami však nesúhlasil poškodený brat nebohého - Milan Z. "Jozefa som veľmi dobre poznal a som prevedčený, že na svoju dcéru by nikdy nezaútočil nožom. A samotný motív činu, že sa to malo stať kvôli tomu, že nesúhlasil s tým, aby vstúpila do rehole, je číry nezmysel. . . Jozef sa nikdy nesťažoval, že je nespokojný, teda, že mu prekáža to, čo chcú robiť jeho deti. Naopak, žil v domnení, že Róbert bude v Rakúsku vysvätený za kňaza. . . Brat sa mi sťažoval na pomery v jeho rodine. Na to, že ho deti i manželka ignorovali, robili mu prieky, že mu všemožne dávali najavo svoju neúctu. Jozef hovoril, že sa s manželkou neustále hádajú a ja som mu dohováral, aby to nejak riešil hoci aj odchodom od rodiny. Nakoniec sa aj rozhodol, že od nich odíde. . . Žil však v tom, že syn bude naozaj vysvätený za kňaza. Ja sám, keď som brata občas navštívil som videl, že si doma z neho robia posmech. Preto ma veľmi udivilo, keď som si vo vyšetrovacom spise prečítal, že jeho najbližší sa ho báli, mali z neho strach. . .," ozrejmil súdu situáciu v bratovej rodine poškodený.
Nebohý JUDr. Jozef Z. bol podstatnú časť svojho života policajtom a za ČSFR pôsobil ako prvý námestník riaditeľa federálnej kriminálnej polície. Po rozdelení ČSFR sa rozhodol vrátiť na Slovensko a odísť z Policajného zboru. Zamestnal sa v bezpečnostnej službe VSŽ, odtiaľ sa dostal na Ukrajinu, kde zabezpečoval ochranu majetku. Po návrate domov pôsobil ako podnikový právnik.
Pre dlhodobú práceneschopnosť súdnej znalkyne bolo pojednávanie odročené na neurčito.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
