Toto číslo organizátorov celého podujatia dosť sklamalo, pretože pôvodne prisľúbilo účasť až osemnásť oddielov. Oproti šampionátu spred roka však nedošlo k výraznejšiemu poklesu účastníkov a preto sme oslovili predsedu košického boxerského klubu a viceprezidenta Slovenskej asociácie boxu Jána Novotného v záujme zistiť jeho pohľad na samotnú úroveň podujatia, ale aj ďalšie otázky týkajúce sa momentálnej situácie v tomto tvrdom športe.
- Pán Novotný, ako by ste z hľadiska kvality zhodnotili uplynulý šampionát boxerov?
"Dalo by sa povedať, že oproti vlaňajšku sa neukázalo nič nové. Tí, ktorí obhajovali tituly vlani, obhajovali ich v podstate aj tentokrát. Jediným závanom čerstvého vetra by sa dal nazvať hádam len Kamil Tatar z Vranova, ktorý v semifinále vyradil jedného z najväčších talentov, a síce Hlavačku z Nitry. Keď som videl tieto zápasy, dovolím si povedať, že niet divu, keď sa z našich borcov nikto nedokázal kvalifikovať na olympijské hry do Sydney."
- Našli sa medzi finálovými duelmi aj také, ktoré by sa dali porovnávať s kvalitou na medzinárodnom poli?
"V tých finálových súbojoch, kde nastúpili vyslovene favoriti, súperi väčšinou vzdávali už v prvom, alebo druhom kole. Platilo to napríklad v prípade oboch Dydiovcov, či v ťažkej váhe v prípade Patrika Matejku, či Gerejchanova v strednej. Ostatné finálové duely boli vyrovnané. Ich úroveň však nebola až taká veľká, keď už pre nič iné, tak aspoň pre malý počet borcov, ktorí v nich štartovali... Ťažko z toho potom čosi postaviť do reprezentácie."
- V priebehu podujatia sa uskutočnil aj priateľský medzinárodný zápas výberov kadetov Maďarska a Slovenska (naši borci zvíťazili 8:4). Tieto súboje mali dopomôcť k zaplneniu zostávajúcich voľných miest v našej reprezentácie. Dá sa povedať, že pomohli?
"Všetci borci, ktorí za nás, ale aj za súperov nastúpili, už majú svoje miesto v nominácii takmer isté. Jej konečná podoba bude zmenená už len o málo."
- Zrejme najvyrovnanejší zápas mohli diváci vidieť ešte počas semifinálových súbojov, keď spomínaný Tatar remizoval na body s Hlavačkom v pomere 7:7 a následne museli rozhodovať pomocné body, vďaka ktorým zvíťazil Tatar v pomere 29:27. Ako by tento súboj dopadol, keby sa v ňom rozhodovalo bez použitia modernej metódy za pomoci počítača, kedy sa minimálne traja z piatich rozhodcov musia v jednom momente nezávisle na sebe zhodnúť na prisúdení bodu jednému, alebo druhému borcovi?
"Tento súboj bol taký vyrovnaný, že keby sa počítalo akokoľvek, stále by to vychádzalo veľmi podobne. Jednoznačne sa dá povedať, že šťastie mal víťaz."
- Kvalitu jednotlivých súbojov sme už v podstate spomínali. Ako sa to však prejavuje napríklad na takých medzinárodne úspešných borcoch, akým je Rudolf Dydi. Má šancu zlepšovať sa za takýchto okolností?
"Rudolf Dydi dosiahol v mladom veku v podstate všetko. Je bronzový z majstrovstiev Európy, i sveta. Tento chlapec už má problémy s motiváciou. Zatiaľ čo na Slovensku mu súperi vzdávajú už v prvom, alebo druhom kole, vo svete má následne problém prebojovať sa do ďalších kôl. Jednoznačne mu tu chýba konkurencia. Na Slovensku je totiž veľmi slabá základňa boxerov a oddielov nepribúda, naopak, ubúda. Koncom šesťdesiatych rokov sme mali na Slovensku okolo sto oddielov, dnes ich je na papieri registrovaných 29, v skutočnosti ich však funguje len 22... Aj tie, ktoré sú, sa momentálne nachádzajú v rozpade. Chýbajú peniaze a potom automaticky niet ani funkcionárov, trénerov, borcov..."
- Nemáte pocit, že okrem tých peňazí sa o odliv boxerov z už bez tak slabej základne stará aj skutočnosť, že mnohí odchádzajú do atraktívnejšieho kickboxu, na ktorom zasa v posledných rokoch výrazne vidieť vplyv prerobených boxerov? Čoraz viac sa totiž toto bojové umenie začína podobať na box a ubúdajú z neho prvky jemu vlastné, ako napríklad kopy...
"Je to pravda, existuje určitý odliv našich borcov do rôznych ázijských bojových umení, no na druhej strane taktiež existuje aj príliv zo strany týchto bojových umení k nám. Taký kickbox je momentálne viac v móde a jeho oddiely skôr získajú sponzorov, ako box. Pre lepšiu predstavivosť, dnes potrebujeme osloviť zhruba 30 potenciálnych sponzorov, aby sme získali peniaze na jeden ligový zápas..."
- Nech už je to tak, či onak, ste spokojný s tým, ako sa vám podarilo zorganizovať uplynulé podujatie?
"Chceli sme v tomto okrúhlom roku pripraviť nejakú väčšiu akciu. Navyše sa to celé uskutočnilo pri príležitosti osemdesiateho výročia prvej ukážky boxu v košickom divadle, kedy istý americký kapitán prišiel ukázať, čo to je vlastne box. Ja osobne mám teda radosť z toho, že v boxe bola posledná veľká akcia storočia v Košiciach."
- Myslíte si, že by sa ešte niekedy mohlo stať niečo také, ako pred osemdesiatimi rokmi, keď sa box dostal až do divadla?
"To ťažko, možno tak v nejakej hre. Skôr sa bojím toho, aby sme sa s boxom o pár rokov nestretávali len pri kolotočoch a na jarmokoch, ako to bolo niekedy. Pritom je to šport, ktorý v podstate nechýbal na olympijských hrách už od ich prvopočiatku. Jeho vážnosť vo svete potvrdzuje aj fakt, že najlepším športovcom storočia nebol vyhlásený futbalista, ani hokejista, či iný športovec, ale boxer Muhammad Ali. Olympijský oheň v Atlante tiež nezapaľoval nik iný, ako boxer. Je to teda vážený šport, no niekde veľmi zatracovaný. Keby dnes existovala nejaká športová obdoba Červenej knihy ohrozených druhov rastlín, či živočíchov, box by určite bol na popredných miestach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
