aj z hľadiska ligy, zákonite dostával príležitosť aj v reprezentačnom kádri. Naposledy tak tomu bolo na tradičnom turnaji Kirin Cup v ďalekom Japonsku, ktorého sa zúčastnil aj slovenský výber. Úspešne. So ziskom štyroch bodov sa Slováci zapísali medzi spoluvíťazov zaujímavo oceneného podujatia. Aj Dzúrikovou zásluhou, v prvom zápase proti Japoncom totiž do siete súpera skóroval práve on. Pri jeho zásahu sme začali aj debatu o Japonsku, ako aj o ďalšom pôsobení v superligových vodách.
Najprv však spomínaný gól. Ako ho videl jeho strelec?
"Bolo to rýchle. Na začiatku zápasu sme Japoncov prekvapili. Zahrávali sme po sebe tri rohy. Po tom treťom sa odrazila lopta, ja som dobiehal do šestnástky, oprel som sa do nej ľavačkou a bol z toho náš gól."
Slováci nakoniec s Japonskom remizovali 1:1 a keďže oba tímy zhodne zdolali Bolíviu 2:0, prvenstvo na turnaji i prémie zaň (150 tisíc US dolárov) si delili rovnakým dielo. Ako ináč na Petra Dzúrika zapôsobili Japonci?
"Veľmi dobrým dojmom. Sú na technicky vysokej úrovni, ich francúzsky tréner Troussier sa pritom snaží o kolektívny prejav."
Je teda na ázijských futbalistoch viditeľná niektorá škola, trebárs v súvislosti s trénerom technická francúzska?
"Skôr juhoamerická. V krajine pôsobilo a pôsobí množstvo Brazílčanov, hráčov i trénerov."
Ešte pred desiatimi rokmi Japonci len vstrebávali futbal na vyššej úrovni. Dnes už majú vo svete rešpekt. Je na japonskom futbale niečo, čo by sme sa už od nich mohli učiť my?
"Spomínal som, že v Japonsku dominuje hlavne juhoamerická, či skôr brazílska škola. Množstvo legionárov a trénerov však vytvára niečo celkom iné ako je tomu u nás. Tu prakticky stále trénovali slovenskí tréneri a budovali na základoch našej školy. Z tohto pohľadu teda asi nie. Je to niečo celkom iné."
O Kirin Cupe sme už debatovali s interistom Petrom Némethom. Ten si nevedel vynachváliť japonských divákov. Čo vy?
"Diváci boli ozaj skvelí. Pri pokazenej lopte nepískali. Pekné momenty na oboch stranách oceňovali potleskom, vôbec prežívali stretnutia veľmi emotívne. Ináč na štadióne, kde sme hrali, bola jedna veľká obrazovka. Párkrát sa stalo, že diváci začali burácať a my sme vzhľadom na hru nevedeli prečo. Zaujímavé a krajšie momenty im však na tej obrazovke púšťali ešte v repríze niekoľkokrýt, takže oni reagovali na to. Bolo to dosť zvláštne."
Čo vás ešte na Japonsku, mimo samotného futbalu, zaujalo?
"No, bolo to tam ako v rozprávke. Nadzemné dráhy či výškové budovy. Pripadalo mi to ako postavené z Lega."
Japonská kuchyňa? Saké? Dali ste si niečo?
"Dal, ešte v lietadle, nejaké ustrice. Veľmi ma to však nezaujalo, takže som sa držal klasickej európskej stravy."
Mimochodom, ku komu vás to v reprezentačnom výbere ťahalo viac - ku slovanistom či interistom?
"Hmm, nerobil som medzi tým rozdiel. V reprezentácii fungujeme všetci normálne."
Pýtame sa v súvislosti s vašim možným prestupom... Záujem prejavil Slovan i Inter.
"To je vecou dohody. Ja som zatiaľ v Košiciach."
Ináč. Ktorý dres sa vám viac páči - žltočierny či belasý?
"Aj ja by som odpovedal ináč. Nejaké podmienky sú dané, takže to stojí skôr na tom, kto im viac vyhovie."
Takže bližšie sympatie v štýle - radšej by som hral na tej alebo tej strane Bajkalskej ulice, či už na Pasienkoch alebo na Tehelnom poli - u vás nie sú?
"Vyložene nie."
Vo štvrtok odchádzajú hráči 1.FC na týždenné sústredenie do Tiszaújvárosu. Budete tam aj vy?
"Asi nie. Som mnou sa tu už nepočíta. Samozrejme, budem trénovať. Ale asi v Košiciach."
Na koľko percent by ste odhadli, že novú futbalovú sezónu začnete inde a na koľko, že tomu tak bude v Košiciach?
"Ťažko povedať, ligu však už asi v Košiciach nezačnem. Držím sa však zásady: nikdy nehovor nikdy. Takže uvidíme."
Je nejaký časový horizont na vyriešenie vášho prestupu?
"Možno sa to vyrieši do konca tohto týždňa, možno v priebehu budúceho. V tomto momente však ešte viac neviem povedať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
