problematikou, ktorej riešenie patrí do sféry najvyšších vládnych priorít. Po druhé, hoci ide o jednu a tú istú problematiku, materiály sú absolútne nekompatibilné a protismerné. Inak povedané, schválenie prvého vylučuje prijatie druhého. A naopak. Audit "súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy", ktorý predkladá vicepremiér Ivan Mikloš, je výsostne reformný. Návrhy zákonov o štátnej a verejnej službe, predkladané rezortom sociálnych vecí, zase bytostne antireformné a škodlivé.
Zámerom auditu, ktorý sa zameral na ministerstvá a rozpočtové a príspevkové organizácie (teda nie miestnu štátnu správu), bolo jednak identifikovať nadbytočné a duplicitné činnosti, ktoré dnes vykonáva štát, a zároveň navrhnúť racionalizáciu a zefektívnenie nevyhnutných orgánov a pôsobností, teda v konečnom dôsledku zlacnenie a posilnenie výkonnosti štátnej správy. Osemnásťčlenný team domácich i zahraničných expertov, ktorý pracoval na objednávku slovenskej vlády, vyčíslil potenciálne úspory, ak by sa projekt realizoval, už pre budúcoročný rozpočet v intervale 2,6 až temer 4 mld. Sk. Hoci aj v optimálnom variante sa jedná iba o zhruba dve percentá výdavkovej strany (a optimisti sa nádejali v podstatne radikálnejšie čísla), je nesporné, že pre daňových poplatníkov je to vcelku slušná správa. Pričom do úvahy je ešte treba vziať skutočnosť, že ide iba o centrálnu úroveň, škrty na regionálnej a miestnej úrovni obsahuje Nižňanského projekt reformy verejnej správy.
Obsiahly a nesmierne zaujímavý audit (www.ineko.sk) odporúča viac okruhov opatrení. Ide najmä o reorganizáciu ministerstiev, presuny kompetencií medzi nimi, rušenie či radikálne "zoštíhlenie" niektorých príspevkových a rozpočtových organizácií, resp. ich odpojenie od centrálnych zdrojov s prechodom do štandardného podnikateľského režimu. Dôležitým opatrením, ktoré audit odporúča, by mal byť predaj majetku a nehnuteľností v správe štátu.
Samozrejme, celé to má jeden háčik - materiál, ktorý už prechádza medzirezortným pripomienkovaním, musí práve vláda schváliť. Čo neznamená nič menšieho, než že ministri budú musieť rozhodnúť o obmedzení vlastnej pôsobnosti, finančných zdrojov pre svoj rezort a teda aj moci. Či to dokážu, je dosť pochybné, veď nápor ohrozených záujmových a zamestnaneckých skupín sa dá očakávať obrovský. V najbližších dňoch sa môžeme tešiť na záveje mediálnych atakov a apelov, že ako je tá-ktorá inštitúcia nenahraditeľná a čo všetko obhospodaruje a zabezpečuje. Procesie "nenahraditeľných" požieračov našich daní sa budú predháňať v obhajobe svojich "večných" flekov a sinekúr. Nedajme sa zmiasť - existuje nezávislý audit, ktorý hovorí čosi iného.
K skepse však tlačia najmä zmienené návrhy zákonov o štátnej a verejnej službe. Ich principiálnym problémom je, že ustanovujú tzv. definitívu pre, v prípade štátnej služby užšiu množinu manažérskych a odborných pracovníkov, v prípade verejnej služby pre nesmierne širokú skupinu zamestnancov verjeného sektora, v zásade všetkých, ktorých nepokrýva prvý zákon. Magvašiho návrh má pritom ambíciu vstúpiť do platnosti od 1.júla 2001. Keďže tento termín o šesť mesiacov predbieha ustanovenie vyšších územných celkov (v najoptimistickejšom variante, ak Nižňanského materiály prejdú vládou nedokladne), znamená to, že by fakticky znemožnil reformu verejnej správy. Podľa dikcie zákona súčasní zamestnanci, ktorí odpracovali dva roky (a viac, pochopiteľne), dostanú tzv. definitívu po roku akýchsi školení, či niektorí dokonca automaticky po zložení sľubu.
Odhliadnuc od priehľadnej snahy zakonzervovať súčasnú prezamestnanosť financovanú štátom, neprijateľná je celá filozofia Magvašiho zákonov: Ich zmyslom totiž nemôže ochrana štátnych zamestnancov, ale všetkých občanov. A jednoducho nevidieť dôvod, prečo by mala istá skupina ľudí iba z toho titulu, že pracuje pre štát, požívať na pracovnom trhu takú výhodu, akou je napríklad "definitíva" či dlhšia dovolenka. Pracovať v štátnej službe nie je povinnosť, každý má slobodnú voľbu ísť robiť kamkoľvek, kde si zmyslí.
Dzurindov koaličný kabinet si fakticky hneď po svojom vzniku vyslúžil prívlastok "proreformný". Nič nepreverí opodstatnenosť tohto označenia lepšie, ako nezmieriteľná kolízia týchto dvoch materiálov. O tom Magvašiho sa možno bude hlasovať už dnes...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
