reťazcov, akým je napríklad francúzsky Carrefour a jeho nová veľkoplošná predajňa v bratislavskej Petržalke, by mal na naše ceny zafungovať ako pustenie šťuky do tichého rybníka. Obchodné giganty práve preto vyvolávajú v slovenských obchodných kruhoch aj medzi výrobcami obavy. Tak ako všade na svete, aj u nás totiž možno očakávať presun záujmu spotrebiteľov do vznikajúcich mamutích predajní, ktoré vyššou efektivitou práce tlačia ceny nadol a vyšachúvajú z trhu malých distribútorov a predajcov. Triezve odhady hovoria, že o pár rokov tu bude vo veľkoplošných obchodoch nakupovať viac ako 10 percent zákazníkov, podľa iných odhadov až 30 percent.
Slovensko zaostáva vo vybavenosti predajnými plochami. Kým vo svete sa berie ako optimum jeden štvorcový meter na obyvateľa, u nás je to len 0,4. V Nemecku sa napríklad po otvorení hraníc začali bezhlavo stavať veľkoplošné predajne, až sa stalo, že na obyvateľa pripadala predajná plocha 1,2 m2. Vyvolalo to kolaps nielen maloobchodnej siete, ale likvidovali sa navzájom aj veľké reťazce. Podobným príkladom bol i český Most, keď sa v 60-tisícovom meste vystavalo 11 veľkoplošných predajní. "Určite nie sme proti vstupu veľkých obchodných reťazcov, ale sme za regulovanú výstavbu, aby v niektorých krajoch nedosiahli monopolné postavenie," tvrdí prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak, ktorý šéfuje veľkoobchodu Kon-Rad, "aby sa nestalo, že trebárs v Bratislave si niektorá sieť pre seba urve neprimeranú časť predajnej plochy". Práve obchodníci, ako sami hovoria, iniciovali, aby sa do pripravovaného zákona o obchodných reťazcoch vniesla aj klauzula o primeranej veľkosti predajných plôch vzhľadom na počet obyvateľov a kúpyschopnosť regiónu.
Prezidentka Fóra spotrebiteľov Marta Černá vidí vo vstupe obchodných gigantov obrovské plus pre bežného zákazníka - v znižovaní cien a štandardizácii predajných podmienok. "Ako je možné, že v Čechách sú ceny o tretinu nižšie? Pretože naši výrobcovia a obchodníci sa ešte nenaučili minimalizovať straty a réžiu. Prečo by nemali menší obchodníci padnúť, ak sú baživí? Tí dobrí predsa nemôžu padnúť, ak nebudú mať obchodnú maržu 300 percent a ak si nebudú kupovať drahé fára. Tí prežijú. A sieť Carrefour? Jej šéfovia vidia, aká je tu cenová hladina. Oni nebudú predávať za neprimerane nízke ceny, ale prispôsobia sa takzvanej obvyklej cene. Preto tie isté tovary predávajú drahšie u nás ako v Čechách. O to majú vyššie zisky."
Slovenskí obchodníci si len veľmi málo pripúšťajú svoj podiel na vysokej hladine cien. Z tejto pozície vystupuje i Zväz obchodu SR, ktorého členské subjekty majú v predávaných druhoch tovaru 30-percentný podiel na trhu. Oveľa väčšiu zodpovednosť pripisujú domácim výrobcom. Podľa predsedu Jednoty Bratislava Adriána Ďurčeka slovenská výroba ponúka tovary s degenerovanými cenami. "Nie sú schopní ponúknuť iné nákupné ceny. Ten 19-percentný rozdiel v cenách u nás a v Česku je v zlej štruktúre slovenskej výroby. Je to diktát slovenských výrobcov. Nástup veľkých sietí spôsobí o pár rokov zníženie cien." Podobné stanovisko zastáva i sekcia obchodu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Diktát slovenských výrobcov siaha podľa nej až do špičiek ministerstva hospodárstva, pričom ich lobovanie sa odrazilo na pripravovanom zákone o obchodných reťazcoch, ktorí obchodníkov znevýhodňuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
