obžalobu, v ktorej uviedol, že "obrana Jozefa T. bola vyvrátená a jeho vina preukázaná zhromaždenými dôkazmi". Expertízy z odboru kriminalistiky, znalecké skúmanie v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave... To všetko predchádzalo tomu okamihu, keď Krajský súd v Košiciach dal bodku za kauzou, ktorej spis je taký hruby, že sa pod ním obrazne povedané prehýba stôl.

Začalo sa to 7. decembra 1992 v čase okolo 16.30 hod. V tom čase sa 14ročná Anna M. vracala zo základnej školy domov do obce Čaklov v okrese Vranov nad Topľou. Vystúpila z vlaku na Železničnej stanici Komárany a pešo, tak ako každý iný deň, šla do neďalekého Čaklova. Kráčala po brehu rieky Topľa a vtedy tam stretla 32-ročného počerného muža. Podľa informácií, ktoré pre účely trestného konania neskôr vypracovali pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu z Košíc, bola v tom čase už riadna tma, sychravo a zima...

Nablízku nebolo nikoho. Ten počerný muž ju donútil, aby s ním šla do blízkeho stohu slamy. Musela si obnažiť dolnú časť tela a vyhovieť mu...Darmo prosila, darmo plakala a bránila sa, ako len vládala, nič nepomohlo...

Keď sa násilník konečne nabažil jej mladého tela, chcela odísť. Povedala mu, že to, čo sa stalo, oznámi, slovom, že ho udá... Zľakol sa. Uvedomil si totiž, že ak mladá začne rozprávať, je v keli. V náhlivosti sa rozhodol. Odopol remeň z Ankinej školskej tašky, trikrát ho omotal okolo jej krku a zahrdúsil ju. Keď bolo po všetkom, telo nebohej dievčiny zahádzal slamou, aby ho tak skoro nik nenašiel, a z miesta činu zbabelo ušiel na svojom bicykli. Ten neskôr rozobral a jednotlivé časti dobre schoval...

Nakoniec to všetko aj tak prasklo.

"Bezprostrednou príčinou smrti poškodenej Anny M. bolo udusenie zaškrtením. Pri pitve nebohej sme na jej tele zistili krvné podliatiny v zadnej časti vchodu do pošvy i na vnútornej strane obidvoch stehien, ďalej povrchové trhliny v oblasti pošvy i v panenskej blane, čo jednoznačne svedčí o znásilnení maloletej. Početné kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti chrbáta a zadných častí tela taktiež svedčia o použitom násilí proti poškodenej," nechali sa počuť znalci z odboru súdneho lekárstva. Podľa ich vyjadrenia "páchateľ intenzívne pôsobil na krk poškodenej po dobu piatich minút a len v priebehu tohoto času by sa bolo dalo zabrániť jej smrti." A konečne, "samotná poloha tela poškodenej, jej obnaženie a viditeľné stopy krvácania v oblasti pohlavného ústrojenstva svedčia o sexuálne motivovanom čine."

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že muž obžalovaný z tohoto brutálneho činu po celé roky tvrdí, že je nevinný. Vo svojich prvých výpovediach pred vyšetrovateľom sa síce priznal, ale uviedol, že maloletá s ním "sama chcela súložiť, a to dobrovoľne a bez nátlaku, bola s ním v stohu slamy sama, kde sa dobrovoľne vyzliekla." On si potom na ňu ľahol... Neskôr svoju výpoveď zmenil a povedal, že k prvotnému priznaniu bol donútený príslušníkmi polície, ktorí ho bili a fyzicky týrali. Robili to tak drasticky, že utrpel zranenia na bruchu i na pohlavnom úde. A Jozef T. potom pred vyšetrovateľom dodal: "V tom čase, kedy sa to stalo, som bol na mieste činu. Videl som, ako nejaká neznáma osoba ťahala maloletú do stohu slamy. Ona ho oslovovala menom Milan... Ja som potom počul výkriky, neskôr som podišiel bližšie, videl som ju, bola zoblečená a na krku mala remeň... Uvoľnil som jej ho tak, že som rozopol karabinky. Vtedy ku mne pristúpil ten neznámy muž s nožom v ruke a vyhrážal sa mi, že ma zabije. Musel som si ľahnúť na telo mŕtvej dievčiny, dotýkať sa jej a onanovať." Pri ďalšom výsluchu Jozef T. uviedol aj meno toho muža. Povedal, že ide o Milana F., ktorého vraj spoznal na mieste činu. Zrejmé rozpory vo svojich jednotlivých výpovediach vysvetlil tým, že mal strach z toho muža a najmä z policajtov, ktorí ho bili, aby sa priznal.

Jeho výpovede boli v priebehu vyšetrovania i súdneho pojednávania vyvrátené viacerými expertízami, napríklad posudkom, ktorý poukazuje na druhovú zhodnosť zeminy z jeho obuvi a z pneumatík jeho bicykla a z čižmičiek nebohej Anny M. Pri pitve bol na jej hrudníku "nájdený chlp pochádzajúci z oblasti mužských genitálií, pričom pri serologickom vyšetrení tento chlp javil rovnakú krvnú skupinu, akú má Jozef T. Chlp bol podrobený i znaleckému skúmaniu v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave kvôli analýze DNA, kde bolo zistené, že predmetný chlp na 99, 9 percenta pravdepodobnosti pochádza od Jozefa T. Spoločne s krvnou skupinou ide o individuálnu identifikáciu..."

Hlavný protagonista príbehu sa snažil všetko zvaliť na istého Milana F. Robil to však dosť amatérsky. Napísal napríklad list, ktorý adresoval prokuratúre, pričom jeho pisateľ sa priamo priznáva k vražde. List podpísal menom Milana F. Ten spáchanie činu poprel a uviedol, že takýto list nikdy nenapísal. Súdny znalec grafológ ho ako pisateľa vylúčil...

Prokurátor v záverečnej reči zvýraznil "mimoriadne vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti Jozefa T., ktorý chladnokrvne a z obzvlásť zavrhnutiahodnej pohnútky usmrtil ženu, ktorá nedovŕšila pätnásť rokov."

Trestný senát Krajského súdu v Košiciach napokon celú vec uzavrel tak, že hlavného aktéra príbehu uznal vinným z trestných činov znásilnenia a vraždy a uložil mu za ne 14 rokov v tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine.

Jozef T. s rozhodnutím súdu nebol spokojný a odvolal sa, ale na Najvyššom súde SR v Bratislave nepochodil.

A tak skúsil "iné prostriedky". V zmysle paragrafu 277 Trestného poriadku podal na súd návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom dôvodil tým, že on je nevinný a páchateľom tohoto brutálneho činu je Milan F., ktorý aj v súčasnosti pácha trestnú činnosť, najmä znásilnenia. Navrhol súdu vypočuť dvoch "nových svedkov, ktorí potvrdia jeho nevinu".

A tak včera opätovne predstúpil pred súd.

Trestný senát zistil, že ani jeden z dvoch svedkov nielenže nebol prítomný na mieste činu, ale ani o ňom nevedia a vôbec netušia, kvôli čomu bol Jozef T. trestne stíhaný a sedí v base. Jedna svedkyňa mala totiž v čase činu šesť rokov, druhý svedok jedenásť... Ale ako hovoria Česi niet vtipu, v ktorom by nebolo trochu pravdy, inak povedané, aby nemal racionálne jadro. Svedkyňu, dnes štrnásťročnú dievčinu totiž údajne znásilňuje práve Milan F. A to by podľa odsúdeného mal byť dôkaz jeho neviny...

A ako rozhodol súd? Predseda senátu k tomu uviedol: "Ani jeden z označených svedkov nevie k veci nič uviesť. O prípade nič nevedia, na mieste činu neboli... Okrem toho neboli zistené žiadne nové skutočnosti, neboli predložené také dôkazy, ktoré by neboli súdu známe vtedy, keď rozhodoval o vine a treste pre Jozefa T. To, že tu spomínaný Milan F. sa dopúšťa trestnej činnosti, to je niečo iné. Treba to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, ide tu však o celkom inú kauzu... To, že táto osoba je alebo bude trestne stíhaná nie je dôvod na obnovu konania." Predsedajúci ďalej povedal, že súd podľa zákona môže povoliť obnovu konania len vtedy, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. "V tomto prípade tomu tak nie je a tak krajský súd návrh na povolenie obnovy konania zamieta."

Kým prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie, Jozef T. povedal: "Necítim sa byť vinný, to on... To on pácha trestné činy znásilnenia!" K samotnému rozhodnutiu súdu sa však nevyjadril a tak nie je právoplatné.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.