MI5 a MI6 vie len veľmi málo. Nedávno však hladinu mlčania okolo tajných služieb rozvírila správa, ktorá kritizovala práve ich tajnostkárstvo. Na mušku si vzala aféru okolo staručkej exšpiónky, ktorá kedysi pomohla Sovietskemu zväzu získať jadrové tajomstvá. Práve za postup v prípade Melity Norwoodovej sa na hlavy tajných služieb zosypala kritika. Výsledkom sú snahy o zmenu ich postavenia, konštatuje britská rozhlasová stanica BBC.
Keď sa minulý rok prevalila aféra s 87-ročnou špiónkou, MI5 rozhodla, že v záujme zachovania doteraz prebiehajúcich operácií Norwoodová pred súd nepôjde. Parlamentný výbor pre bezpečnosť a spravodajskú činnosť však vo svojej správe odsúdil MI5 práve za to, že neinformovala ministrov o babičke-špiónke, a že nepostúpila celú záležitosť prokuratúre. Problém je v tom, že MI5 nepodlieha parlamentu, ale priamo premiérovi, ktorý menuje členov parlamentného výboru a rovnako ich môže aj odvolať. A je opäť len na ministerskom predsedovi, či sa rozhodne správu zverejniť alebo nie.
Podľa právnikov ale existujú aj lepšie spôsoby ako kontrolovať činnosť bezpečnostných služieb. Napríklad kanadský model, kde majú parlamentný výbor na dohľad nad bezpečnostnými službami. Jeho päť členov pochádza z viacerých strán a sú to buď významní politici alebo právnici. Teda všetko ľudia s rozhodovacou právomocou, ktorí riadia ďalších desať ľudí.
Nedostatok kontroly nad britskými bezpečnostnými službami siaha do všetkých sfér ich činností. Priame vzťahy medzi parlamentom a oboma tajnými službami - domácu i zahraničnou - blokuje vláda, ktorá sa bráni prijatiu opatrení na kontrolu MI5 a MI6 viac ako špiónov. Okrem samotného zápasu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou, by výrazný pohyb vpred mohla spôsobiť aj zmena poslania tajných služieb. MI5 a MI6 stratili od konca studenej vojny hlavnú úlohu - obranu proti hrozbe ZSSR. Obe sa pokúsili nájsť si nový priestor: medzinárodný obchod s drogami, organizovaný zločin, ba i podvody v systéme sociálnych prídavkov.
Odborníci sa však nazdávajú, že MI5 je v súčasnej podobe v podstate neschopná pracovať v otvorenej spoločnosti. Ak sa MI5 chce zaoberať organizovaným zločinom, potom musí prestať s tajnostkárstvom. Problém je ale v tom, že súčasné vedenie MI5 vyrástlo a získalo skúsenosti v období studenej vojny a ich generácia všetko, čo sa dalo, udržiavala v tajnosti.
Ak MI5 a MI6 budú aj naďalej sledovať nitky medzinárodného i domáceho zločinu, nakoniec budú musieť pristúpiť na zmenu pravidiel hry. A ak bezpečnostné služby prežili pád berlínskeho múru, znamená to ich koniec ako služieb tajných, uzatvára BBC.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
