z vrcholov tohtoročnej sezóny. Armádne majstrovstvá sveta v olympijskom triatlone (1,5 km plávanie, 40 km cyklistika, 10 km beh) v talianskej Sabaudii.
Armádne majstrovstvá sveta. Pre bežného fanúšika automaticky niečo s nižšou kvalitou. Jozef Grešš nás však presviedča, že tomu tak nebolo. "Zišla sa tu naozaj silná konkurencia, pretekársky prakticky totožná so špičkou v Európskom pohári. Nakoniec prví traja na týchto MS patrili aj medzi troch najlepších v prvých troch kolách EP." Upresníme, že prvé miesto získal Nemec Ungert, druhé Francúz Dodet, tretie ďalší Nemec Pezolt. Slováci sa umiestnili na 13. mieste (Tomáš Brna), 16. mieste (Andrej Orlický) a 26. mieste (práve Jozef Grešš). Mladý Košičan mal výsledný čas 1:57 hod., pre porovnanie víťaz dorazil do cieľa v čase 1:51 hod. Takže spokojnosť? "Som spokojný, hoci som mohol ísť rozumnejšie pretky v Senci. Mohol som si viac šetriť sily na armádne MS. Navyše, nebolo už v mojich silách, ani v silách môjho balíka dobehnúť prvú skupinu." Na vysvetlenie pretekov v Senci. Pár dní pred armádnymi MS sa Jozef Grešš zúčastnil Slovenského pohára v Senci, čo boli jeho vôbec prvé triatlonové preteky v sezóne. Grešš skončil na 12. mieste, podľa vlastných slov však "prepálil" tempo na bicykli. "Ináč som bol spokojný. Aj s umiestnením, aj s celkovým výkonom, vzhľadom na to, že to bol môj prvý triatlon v sezóne. Mal som však slabší beh a príliš rýchly bicykel." K balíku v Sabaudii. "Najprv sa plávalo. V mori, na čo ja nie som veľmi navyknutý. V tomto smere mali teda výhodu "prímorskí" pretekári či tí skúsenejší, ktoré už takéto niečo párkrát absolvovali. V Stredozemnom mori bol vyznačený jeden okruh, boli pritom dosť veľké vlny, fúkal vietor. Takže keď som nepozeral na nohy pretekára pred sebou, ocitolsom sa dva metre mimo. Prvý balík pretekárov, asi 25 - členný, vyplával o dve minúty skôr ako ten druhý, v ktorom som bol ja. Nebolo už v mojich silách, ani v silách môjho balíka dobehnúť ich." Cyklistika bola na štyroch okruhoch, s niekoľkými stúpaniami, pričom sa vrak každý šetril na beh. Ten bol priamo v Sabaudii, vojenskom mestečku asi 100 km južne od Ríma. "Behalo sa na veľmi peknej trati, s mnohými slučkami, takže pretekári, ktorí neraz bežali v protismere, si mohli krásne kontrolovať svoje pozície." Spomínali sme Greššovo 26. miesto, dodajme, že Dukla Trenčín skončila spomedzi 17 oddielov na peknom 5. mieste. "Aj manšaft bol s umiestnením veľmi spokojný. Aj keby som išiel rýchlejšie, ako na 13. či 16. mieste, kde skončili kolegovia, tak by sme na 4. miesto nemali. V štyroch celkoch pred nami boli naozaj kvalitní pretekári, tam sa už nedalo veľa vymyslieť. Aj to piate je však pekné miesto."
Ako to už na vojenčine býva, tvrdý vojenský život prináša množstvo úsmevných príhod. K jednej došlo aj na armádnych MS - zásluhou Slovákov. "Zmeškali sme slávnostný nástup Pochodu národov po uliciach Sabaudie. Ten bol samozrejme v uniformách jednotlivých zúčastnených štátov. Keď sme sa išli nachystať, zistili sme, že uniformy máme v zamknutom autobuse. A šoféri boli na pláži. Takže za Slovensko pochodoval len náš tréner Daniel Gráč, kým my sme na pochod pozerali z okna a kritizovali pochodujúcich. Medzitým však šoféri dobehli, rýchlo sme na seba nahádzali uniformy a utekali sa pripojiť ku ostatným. Pobavili sme pritom pár ľudí, kapitánov iných celkov. Organizátori si však nič nevšimli, tí mali problémy sami so sebou, boli tam navyše aj určité časové posuny. Takže to najdôležitejšie sme nakoniec stihli, takže sa nič hrozné nestalo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
