žijúceho na území Slovenska. Z neho jednoznačne vyplynulo, že za úbytok kamzíka tatranského vrchovského, ktorý sa ocitol na pokraji vyhynutia, nemôže vlk, ako sa to občas predkladá širokej laickej verejnosti. Pri tomto konštatovaní sa vychádza z predpokladu, že v takmer troch stovkách vzoriek vlčieho trusu sa len v jedinom prípade objavili pozostatky kamzíčieho mäsa. A aj v tomto prípade vraj išlo o uhynutý kus.
"Treba len dúfať, že po päťročnom výskume padne mýtus šírený Štátny lesmi Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) o nebezpečnosti vlka. Pritom, pozornosť by sa mala venovať najmä zásadnej príčine úbytku kamzíkov v Tatrách a tou je pytliactvo," skonštatoval náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč (na obr.).
My sme sa prirodzene obrátili aj na druhú zo zainteresovaných strán, ktorú predstavujú ochrancovia tatranskej flóry a fauny zo ŠL TANAP-u. "Na viac sa nedá pozerať len takto plošne a navyše čiernobielo. Áno, Lesoochranárske združenie VLK má pravdu, že tatranskí vlci dnes už kamzíky nelovia. Lenže nie je to preto, že by ich nikdy nelovili, ale preto, že sa ich cesty už nijako nekrižujú. Oba živočíšne druhy dnes zreteľne oddeľujú výškové metre. Kým vlci operujú v nižších nadmorských výškach, kamzíky sa naopak tlačia do čo najnedostupnejších polôh. Je to jeden zo spôsobov ich ochrany pred negatívnymi vplyvmi, s ktorými sa musia deň čo deň potýkať," uviedol pre PODTATRANSKÝ KORZÁR Jozef Kováč, ktorý má v ŠL TANAP-u na starosti ochranu tatranskej fauny.
Ako uviedla ďalej, okrem vlka žije v našich veľhorách aj ďalší predátor a tým je rys. Ako je známe, obe šelmy sa nemajú príliš v láske a preto ani nelovia v rovnakých teritóriách. Kým vlk ostáva nižšie, rys vystupuje vyššie a vytvára predačný tlak na kamzíka. "Z toho jednoznačne vyplýva, že hoci sa nedá hovoriť o priamom vplyve, sekundárny je viac ako zrejmý. Tu ale musím podotknúť, že osobne som vo vlčom truse po dvakrát našiel zvyšky kamzíčich ratíc. Takže to predsa len vyvracia tvrdenie o tom, že vlk sa kamzíkmi vôbec neživý," uviedol J. Kováč a dodal, že v nedávnej minulosti bo výdatnou súčasťou jeho stravy.
Zároveň ale zdôraznil, že väčšie nebezpečenstvo pre kamzíky ako predátori predstavuje človek. Dnešní pytliaci bývajú vybavení zbraňami s tlmičmi i tzv. nočným videním. Práve kvôli eliminácii tohto nežiaduceho vplyvu človeka vidí J. Kováč potrebu zintenzívnenia súčinnosti ochrancov prírody so zložkami polície. Podľa neho, pracovníci ŠL TANAP-u majú záujem na zachovaní všetkých druhov živočíchov nachádzajúcich sa na území Tatier. Za prioritu číslo jeden však označil kamzíka, pretože práve jemu hrozí vyhynutie a faktický zánik. Navyše, jeho rapídny úbytok spôsobil narušenie rovnováhy v prírode, čo môže mať ďalekosiahle následky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
