tisíc kubíkov dreva. Vzhľadom na to, že obe veterné smršte sa prehnali a rozvrátili aj porasty v národných prírodných rezerváciách (NPR), hlavne pod Cestou slobody, Štátne lesy TANAP-u už 17. marca a 20. apríla písomne požiadali Ministerstvo životného prostredia SR o povolenie výnimky z príslušných ustanovení zákona č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, aby mohli spracovať kalamitné drevo z týchto národných prírodných rezervácií, hlavne čo sa týka NPR Mokriny a Doliny Bielej vody. Namiesto konštruktívneho prístupu však Ministerstvo životného prostredia SR dalo písomný podnet Slovenskej inšpekcii ŽP - Inšpektorátu ochrany prírody v Košiciach, aby prešetrili postup ŠL TANAP-u, či z ich strany nedošlo k porušeniu uvedeného zákona, a to tým, že začali spracovávať kalamitné drevo.
"Šetrenie začalo 10. mája, potom pokračovalo 30. mája a z postoja zástupcu odbornej organizácie ochrany prírody bolo zjavné, o čo ide - naozaj usvedčiť vedenie ŠL TANAP-u, že včasným začatím spracovania kalamity porušili zákon o ochrane prírody a krajiny," skonštatoval riaditeľ ŠL TANAP-u Mikuláš Michelčík. Ide totiž o to, že kým zákon o lesoch v prípade živelných pohrôm priamo ukladá povinnosť užívateľom lesov následky kalamít urýchlene spracovať a na vzniknutých holinách založiť nové mladé lesné porasty, tak zákon o ochrane prírody akékoľvek činnosti v NPR zakazuje. Výnimky zo zákazov v národných parkoch môže povoliť len ministerstvo ŽP. V ďalšom ustanovení uvedený zákon pripúšťa, že výnimka nie je potrebná v prípadoch činnosti, ktoré sú v záujme zachovania národných prírodných rezervácií. Z lesnícko-ochranárskeho hľadiska ŠL TANAP-u za takúto činnosť považujú vykonávanie lesníckych obranných opatrení, vrátane spracovania kalamity najmä v nepôvodných porastoch. A takýmito sú nepochybne všetky porasty pod Cestou slobody, ktoré prírodné živly tohto roku zdecimovali.
"Prešetrovanie zo strany inšpektorátu ochrany prírody ešte nie je ukončené. K dnešnému dňu je prakticky celá kalamita zlikvidovaná. Nie všetci chápali a chápu, aké nebezpečenstvo hrozilo a hrozí tatranským lesom, keď sa nepodarí včas odpratať a spracovať polámané a vyvrátené stromy. Tie totiž znamenajú ideálne prostredie na rýchle rozmnožovanie nebezpečného podkôrneho hmyzu, hlavne podkôrnika. To je pre tatranské lesy najväčšia hrozba aj do najbližšej budúcnosti. Práve teraz nastalo štádium vyliezania podkôrnika z kalamitného dreva a ak by sa nám nebolo podarilo týchto vyše 51 tisíc kubíkov spracovať včas, teda do dnešných dní, došlo by k sedemnásobnému rozmnoženiu tohto veľmi nebezpečného škodcu. Napadol by už okolo 2 800 hektárov ďalších porastov smreka. Podkôrnik je totiž schopný zničiť napadnutý strom za púhe 2 - 3 mesiace. Včasným spracovaním polomového dreva sa nám podarilo zamedziť rozšíreniu podkôrnika a tak predísť následným škodám vo výške okolo 400 miliónov korún. Namiesto toho, aby nám ministerstvo i ochranári pomohli, napadli nás, že porušujeme zákon. Je to čosi absurdné! Ešte raz zdôrazňujem, že ľudia, čo to všetko proti nám 'zrežírovali' s bratislavskými úradníkmi, nechápali a nechápu, aké nebezpečie Tatrám hrozilo. Na likvidáciu kalamity sme však od štátnych orgánov nedostali ani korunu. Všetko sme to museli utiahnuť vo vlastnej réžii," uviedol v ďalšej časti riaditeľ M. Michelčík.
Zákon č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny naozaj pripúšťa, že výnimka nie je potrebná v prípadoch činností, ktoré sú v záujme zachovania národných prírodných rezervácií. Je teda jasné, že likvidácia kalamitného dreva bola takouto činnosťou.
Na otázku, čomu vďačia za to, že tohtoročnú kalamitu zvládli včas aj napriek rekordnému stavu snehovej pokrývky v zimnom období, a že po zime vlastne ani jar nebola, riaditeľ štátnych lesov odpovedal: "Presunuli sme vlastných pracovníkov, techniku i kone z nepostihnutých ochranných obvodov Oravice, Zverovka, Podbanské, Vyšné Hágy a z oblasti Javoriny. Z radov dodávateľských firiem boli nasadené komplexné pracovné čaty a dočasne sme zriadili manipulačno-expedičný sklad pod Tatranskou Lomnicou. Ochranné obvody boli vybavené prostriedkami na asanáciu dreva. Zorganizovali sme súťaž medzi súkromnými vykonávateľmi lesníckej a ťažobnej činnosti, uskutočnili sme výberové konania pracovných skupín. Do odstraňovania následkov ničivých živlov sme nasadili 193 robotníkov, 32 lesníkov, 24 traktorov, 61 konských poťahov. Všetkým pracovníkom treba vysloviť obdiv a poďakovanie za veľké pracovné hrdinstvo. Dostali sme však aj licenciu na vývoz dreva do zahraničia v objeme dvoch tisícov kubíkov, čo tiež pomohlo riešiť situáciu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
