obdobiu, kedy im cestu skrížila droga. U niekoho išlo iba o letmý kontakt, u niekoho o túžbu po poznaní, u iného o pokus uniknúť, lebo neuniesol tlak showbussinessu. Ba voľaktorí sa démonovi na istý čas alebo úplne oddali.

Počúvali sme kedysi s otvorenými ústami o Mikim Volkovi, Mariánovi Vargovi a ďalších.

Ako je to so závislosťou u chýrnych osobností dnes, keď je v postsocialistických krajinách oveľa ľahší prístup k drogám? Keď dokonca pri oficiálnych recepciách cítiť typický trávový zápach? Keď po dlhých zakazovaných rokoch šľahnúť si patrí k bontónu a príslušnosti k intelektuálnemu establishmentu?

Vybrali sme sa na skusy do mesta s najväčšou koncentrovanosťou nám známych hviezd, do nášho bývalého hlavného mesta, vlastne jediného veľkomesta.

Slovo má odborník z pražského protidrogového centra Drop-In Jiří Presl. "Samozrejme, že k nám chodia aj slávni ľudia. Je nám však jedno, či sú bohatí, chudobní, známi alebo neznámi. My sa musíme pozerať na všetkých rovnako. Ľudia zo šoubiznisu k nám chodia asi v rovnakom počte, ako tí ostatní", povedal bez udania konkrétnych mien.

Neostalo, len sa sami opýtať známych osobností, aké majú skúsenosti s drogou.

"Bolo obdobie, kedy som sem-tam nejakú drogu bral. Mariška so mnou neurobila vôbec nič a kokain mi poslúžil skôr na to, aby som veľa vydržal, keď som pil nonstop hoci tri dni. Za mojej mladosti boli však drogy pasé. Jestvoval iba alkohol a cigarety. Obidvom som sa istý čas oddával veľmi náruživo," priznal sa buldozér dievčenských sŕdc socialistického strieborného plátna Lukáš Vaculík.

Medzi súčasné hviezdy, ktoré okúsili drogu, patrí aj spevák Daniel Hůlka (32). "Trávu som okúsil asi ako každý, kto mal príležitosť. Po prvý raz sa tak stalo v roku 1990, keď som spieval ešte klasiku. Zúčastnil som sa žúru na zájazde v sicílskej Catanii. Dal som si trávu a urobilo to so mnou strašné veci: stŕpli mi nohy a nemohol som sa hnúť. Potom som si marišku zafajčil ešte na nejakých koncertoch, ale už s citom. Nechápem však muzikantov, ktorí chodia na vystúpenie zámerne sfetovaní".

Osobnému kontaktu s drogou sa nevyhol ani kamarát do dažďa herec Sagvan Tofi, ani spevák skupiny Lucie David Koller. Podľa výpovedí ich priateľov ale nepatria medzi tých, o ktorých by sa dalo hovoriť ako o závislých.

Marihuanu si vyskúšala za svojských okolností aj viacnásobná Zlatá slávička Lucie Bílá. Ako k nej prišla? "V roku 1992 som na trojmesačnom zájazde v Hamburgu dostala od istej čiernej dámy menom Angie na Vianoce úžasný darček krabicu voňavých vianočných medovníčkov. Zabudla mi, pravda, povedať recept, a tak som sa nestačila čudovať. Napučalo mi telo a hlava uletela až k plafónu. Asi si zmýlila korenie a primiešala marihuanu", spomína Bílá.

Osobitným spôsobom pristupuje k drogám spevák a moderátor Vilém Čok. "Hej, vyskúšal som ich, naposledy toho roku. Kedy presne, už neviem. Najtvrdšou drogou, ktorú som vzal, bol kokain. Vôbec sa drog nebojím, bolo to vždy super," priznáva kontroverzný umelec.

Podobne otvorená je aj speváčka a publicistka Lenka Holas Kořínková. "Marihuanu som fajčila trikrát v Austrálii. Úžasne mi to zmenilo rovinu vnímania. A kladne. V praxi to malo taký dopad, že to spomaľovalo vnímanie textu. Po anglicky som ešte veľmi nehovorila, ale po marihuane som rozumela každému slovíčku. Malo to na mňa vôbec kladný dopad, vrátane dobrej nálady a smiechu. Pravda, keď sa však marihuana zle používa a ľudia na nej začnú byť závislí - to je ich starosť, nie trávy. Keď ju zneužijete, začne pôsobiť ako droga a pracuje proti vám". Viacej o svojich zážitkoch s marihuanou píše v knihe ‚Austrália? Žila a jedla som tam sedem rokov'.

Svoj trojmesačný súboj s drogami potvrdila aj muzikálová hviezda Bára Basiková (37). V knihe ‚Rozhovor' priznáva, že si ako dvadsaťpäťročná asi tri mesiace pichala pervitin. "Tí, ktorí mi k nemu pomohli, boli medici a zdravotné sestry. Vo svojej naivite, a hlavne zúfalstve, som k nim pojala dôveru. Navyše moje stretnutie s pervitinom nebolo z nejakej frajeriny, ale z ozajstného zúfalstva. Paradoxne sa tak stalo vtedy, keď som bola spevácky na vrchole. Spievala som s Precedensom a zároveň aj so Stromboli. Vystupovala som tridsaťkrát za mesiac, čo bol psychický nápor. V tom čase som prežívala vzťah s dvoma mužmi odrazu a stále som bývala u svojej mamy, kde som nemala nielen súkromie, ale predovšetkým sme si nerozumeli. V hlúposti som siahla po núkajúcej sa možnosti, pričom som si, akože inak, svoju situáciu ešte sťažila. Ale tak to býva. Keď už človek padá na dno, vyžerie si všetko bezo zvyšku", opísala svoje pokušenie Basiková. "Jednoducho raz ktosi prišiel, čosi mi ponúkol a ja som si v domnienke, že mi to pomôže, vzala. Nevedela som, že sa tak začnem dostávať do ešte zložitejších situácií než predtým. Našťastie to trvalo len pár mesiacov. Uvedomila som si, že ak budem pokračovať, dostanem sa na konečnú.

Nezabudnite, že to bolo pred vyše desiatimi rokmi. Vládli iné pomery. Zohnať vtedy drogy bolo dosť ťažké a finančne náročné. Zoznámila som sa s partou ľudí, ktorých značnú časť tvorili medici. Suroviny kradli v nemocniciach a varili to po bytoch. Čudovali by ste sa, kto vtedy v tej parte bol."

Pomohol jej vraj až Jiří Presl zo strediska Drop-in.

"Keď som si povedala stop, musela som si, ako každý narkoman, prežiť nepríjemné dojazdy. Človek zažije peklo a potom to pominie. Navyše som veľmi radikálne začala riešiť svoje ťažkosti. Od A až do Z. Zohnala som si podnájom, obnovila ozajstné priateľské vzťahy, rozlúčila sa s jednou kapelou a obmedzila životosprávu. Človek zistí, že to ide.

Musím poklopať na drevo, že už nikdy potom som nemala chuť dať si dávku. Niekedy mám z toho nočné mory a výčitky svedomia, ale je to dôležitá skúsenosť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.