na ministra kultúry Milana Kňažka. "Kňažko bol dobrý bežec, maratónec. On ten košický maratón naozaj zabehol. Neviem koľký bol, ale predtým sme boli do štvrtej ráno v bare v Bratislave. Keď odrazu sa zdvihol, že beží v Košiciach maratón... povedal som mu, skapeš!"
Satinský pri týchto slovách sedel v bardejovskej kaviarničke Bianco caffe a viazal si okolo krku plienku. Na to vytiahol tabak a začal šnupať. Keď potom vysmrkal zo päť hygienických vreckoviek na poznámku, že Bardejovčania sú radi, že konečne na tretí pokus k ním prišiel, skonštatoval: " Mne sa už stalo, že vyšlo v novinách, že som niekde bol a pritom som tam nebol. Nejaká vaša kolegyňa vedela, že mám prísť, tak prskla do novín, že som bol, hoci som tam vlastne nebol." Kým vás nepochovali, tak sa nemáte na čo sťažovať - poznamenali sme. "Pochovali. To môže byť tak päť rokov, jedna pani z ČTK-ky sedela pod sušičom u holiča a vošla iná pani a povedala umrel Vašica, myslela tým doktora Vašicu. Ona nečakala a utekala k telefónu so správou, že zomrel Milan Lasica. Ja som dostal tento telefonát na chalupu. Lasica má chalupu od mojej tak dvanásť kilometrov. Zavolala mi to Zednikovičová žena. To by som vedel, protestoval som. Ale bola to oficiálna ČTK-árka správa a tak sme išli za Magdou a koho sme nevideli.... Lasica bol na záhrade v teplákoch. Také sú sprosté, tie ženy. S prepáčením. Lebo z toho mohlo byť plno infarktov."
Na otázku, prečo už nepokračuje v glosovaní 'Šlak ma ide trafiť', Július Satinský povedal: "Robil som to asi päť rokov. Teraz mám prestávku. Ja nemôžem všetko, vstávam o tretej ráno. Vyšlo to knižne po bulharsky, maďarsky, po česky. Po slovensky dvakrát. Takže už sme to speňažili. Ja toto všetko robím len kvôli peniazom. Z čisto zištných záujmov."
A či si s Milanom Lasicom, spolu sú už štyridsať rokov, niekedy nelezú na city?
"V žiadnom prípade. My sme za babami nikdy spolu nechodili. Máme úplne, úplne odlišný vkus. No, najviac ma na ňom kašle to, že keď Lasica niekde vojde, vyzerá ako človek, ktorý potrebuje okamžite pomôcť. On napríklad vyzerá, ako človek, ktorý spadol do vody, alebo umiera od hladu. Ja môžem mať okolo seba pekné dievčatá a hovoriť im čo len chcem, pritom som strašne príjemný rozprávač, no len čo vojde Lasica a zamračený si sadne do kúta, za chvíľu sú všetky pri ňom. Nepotrebujete niečo pán Lasica? Nie je vám zima? Nie ste hladný? - pýtajú sa ho. On má totiž geniálnu taktiku. Presne takú, ako ten, čo žije v Elektre. Lebo On keď sa objaví na obrazovke, všetci si povedia - Ježišmária potrebuje pomoc, musíme ho zvoliť."
Na otázku, ako hodnotí fakt, že Magda Vášáryová nebola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky, Satinský skonštatoval: "Mám taký dojem, že Magda bude ešte kandidovať najmenej trikrát. Však je v najlepšom veku. Ale, môžem vám povedať, však to poznáme zblíka, že keď sa človek stane hlavou štátu, tak to pre rodinu je katastrofa, všetci si z neho začnú robiť srandu, nadávať naňho. Však to vidieť aj na našej hlave štátu, ale aj na tej susednej. Veď tá jeho manželka, to je moja stará známa. Aj nedávno na nejakej chalupe sme sedeli a tam sa tie české herečky pustili do toho, že čo to je, že je primitívna a ja im hovorím - ktorá z vás už bola manželkou hlavy štátu? A keď ste neboli manželkami hlavy štátu, tak nemôžete hovoriť.
Mňa napríklad ide šlak trafiť, keď niekto začne vykladať, že tie erotické salóny, to je strašné. Čo vypráva, keď tam nebol? Teraz je tu taký trend. Ja to mám od tých profesionáliek, niečo som na túto tému hovoril v rozhlase, a oni mi zatelefonovali, že nech prestanem, lebo sa nemôžu sústrediť na prácu. Lebo smiech - to je smrteľný nepriateľ sexu. Potom prišli za mnou a povedali, že to môžem mať zadarmo. Ja som sa urazil. Veď ja som aristokrat, tak aké mi tu zadarmo? Čo sú to za reči. Ale mi potom vyrozprávali farbisto, jak takí šestesiatníci, sedemdesiatníci s gučou peňazí k ním chodia. Treba to skúsiť."
Na otázku čo nového v hereckej kariére a či spolu s Lasicom chystajú svetovú klasiku, povedal: "No, to už dvadsať rokov. Ak boh dá, tak to aj spravíme. Čas nás nejak nesúri. Radi by sme ten Servantesov romám Don Quichot de la Mancha, aj so Sanchom Panzom, ktorého by som hral ja, prepísali. Aby mali maturanti na čo chodiť. Lebo aj tak to nikto nečíta." To preto vás nazývajú žijúcimi klasikmi? "Nie. To preto, lebo už sme aj my s Lasicom maturitná otázka."
Na tému divadla Július Satinský opäť začal tým, že mu ide o peniaze.
"A divadlo teraz nemá peniaze. Divadlo ma prestalo absolútne zaujímať. Ja nie som chemický inžinier. Ja mám dve malé deti. Nemám nejakú firmičku. Ja si nemôžem dovoliť hrať divadlo, aby ma uživilo. Ja sa musím živiť tak, aby ma dobre zaplatila televízia, aby ma dobre zaplatili firmy, ktorým robím reklamu. A do toho som sa ja dostal, lebo som šťastný človek a mňa kapitalizmus neprekvapil, ale ostatných hercov a divadelníkov áno," uzavrel Július Satinský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
