udrel udrel obuvníckym trojkopytom do temenno-záhlavovej a pravej spánkovej oblasti hlavy, vzápätí minimálne 26-krát (!) ho zasiahol železným kutáčom do hlavy a hornej časti trupu. To všetko sa mu zrejme málilo, lebo potom vzal do ruky nôž a svoju obeť asi 25-krát bodol do čelovej a tvárovej časti hlavy. Išlo o dlhý kuchynský nôž s 29-centimetrovou čepeľou! Ako uviedli znalci z odboru súdneho lekárstva, vrah svojej obeti spôsobil "mnohopočetné krvácajúce poranenia tváre a vlasatej časti hlavy a poškodenie kostí tváre a lebky, čo pri masívnom krvácaní a následnom šoku viedlo k smrti poškodeného." Z trestného činu vraždy spáchanej mimoriadne surovým a brutálnym spôsobom prokurátor obžaloval Gelničana Alojza B. Ten sa od začiatku vyšetrovania bránil tým, že je nevinný a v dome nebohého v kritický deň vôbec nebol. Existuje však svedok tohoto hrôzuvzbudzujúceho činu. A práve on už v prípravnom konaní, tj. v štádiu vyšetrovania obžalovaného usvedčoval. Lenže, nie nadarmo sa vraví, že nie je svedok ako svedok. Michal P. totiž mal a má veľké problémy s alkoholom a s okenou. A v záujme objektívnej pravdy treba povedať, že práve tieto tekutiny sa podpísali pod všetky jeho výpovede. V čase, keď došlo k vražde, bol totiž v dome dnes už nebohého Mikuláša Ž. spolu s jeho vrahom. Pred vyšetrovateľom popísal ako Alojz Mikuláša usmrtil a dodal, že odvtedy, čo sa to stalo, pije ešte viac ako predtým. Vraj zo strachu pred Alojzovými príbuznými, ktorí sa mu vraj vyhrážali...

Prípad sa nakoniec dostal pred súd. Pojednávanie sa viackrát odročovalo a trvalo veru dlhý čas, kým sa predsedovi senátu predsa len podarilo dostať tohoto korunného svedka pred súdo pojednávacej siene. Načim ešte uviesť, že ide o človeka, ktorého znalci psychológovia a psychiatri charakterizovali ako "nevyrovnanú osobnosť na rozhraní tretieho až štvrtého stupňa vývojovej fázy chronického alkoholizmu a ktorý navyše tesne pred činom požil okenu, netrpí však žiadnou duševnou chorobou ani poruchou a bol schopný správne vnímať vzniknutú situáciu, túto si zapamätať a reprodukovať ju."

Slovo má korunný svedok Michal P.: "Je to už dlhý čas, ja si už na všetko nepamätám. Viem len to, že v ten deň som bol s Mikulášom Ž. v zberných surovinách. Predali sme železo a potom sme sa zastavili v krčme.. Miki si ušúľal cigaretu, chvíľu fajčil a potom sme odišli. V obchode sme si kúpili dve okeny. Jednu sme na polovicu vypili my dvaja a z druhej sme si rozliali trikrát po troch štamperlíkoch, ale to už bolo v Mikiho dome, kam s nami prišiel aj Alojz."

Svedok sa na chvíľu odmlčal a po výzve predsedu senátu, aby povedal, čo sa dialo ďalej, pokračoval: "Tí dvaja, teda Miki a Alojz sa začali hádať kvôli pôžičke, ktorú Alojz Mikimu nesplácal… Potom Miki z ničoho nič vytiahol spod postele obuvnícke trojkopyto a udieral ním Mikiho do hlavy. Keď spadol na zem, chytil kutáč a bil ďalej... Nakoniec Mikiho chytil a pritiahol k dverám..." Týmito slovami líčil svedok osudné okamihy tragédie, ale treba povedať, že sa neustále zamotával, no rozpory vo svojich výpovediach nevedel odstrániť. Správal sa nanajvýš ustráchane, čo pred súdom odôvodňoval tým, že sa bojí Alojzových príbuzných, lebo sa mu vyhrážajú. Aj jeho manželka ho už vraj zbila...

Výpoveď korunného svedka pozorne sledovali súdni znalci, ktorí opätovne mali posúdiť nielen jeho duševný stav, ale i to, do akej miery sú jeho výpovede vieryhodné. Z posudku psychiatra potom vyplynul záver, že "aj keď u Michala P. ide o alkoholizmus a degradáciu osobnosti, pričom nie je schopný zdržať sa pitia, je ľahko ovplyvniteľný, v čase spáchania činu mohol mať v krvi 1,8 až 2,4 promile alkoholu. jeho intelekt a funkcia pamäti sú v pásme podpriemeru. Bol schopný vnímať a reprodukovať len základnú dejovú líniu, nepamätá si všetko. Vzhľadom na jeho chronický alkoholizmus už nie je schopný povedať nič nové..."

Na základe doplneného dokazovania, ale i záverov znalcov, z ktorých vyplynulo, že očitý svedok mohol, hoci len v hrubých rysoch, vierohodne opísať to, čo sa dialo v dome na Cintorínskej ulici, Krajský súd v Košiciach uznal Alojza B. vinným z trestného činu vraždy. Za to, že ju spáchal mimoriadne surovým a brutálnym spôsobom, vymeral mu 13 rokov v tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Obžalovaný sa proti rozsudku odvolal, ale nepochodil ani na Najvyššom súde SR, kde jeho odvolanie zamietli ako neodôvodnené s tým, že "niet dôvodov neveriť základným a pre posúdenie viny obžalovaného podstatným údajom svedka Michala P., pretože okrem iného opísal predmety, ktorými obžalovaný útočil na poškodeného. Jeho údaje o použití obuvníckeho trojkopyta a železného kutáča plne korešpondujú s ostatnými dôkazmi a zisteniami."

Ale ani v base nebol Alojz B. spokojný. Veď predsa nič neurobil! Zdôveril sa jednému zo svojich spolusediacich a ten mu poradil dobrého "advokáta", ktorý mu za škatuľku cigariet (taká je vraj v ich väznici zaužívaná taxa) napísal návrh na povolenie obnovy konania.

Stalo sa. A tak Alojz B. tento týždeň opäť predstúpil pred trestný senát Krajského súdu v Košiciach. Vo svojom návrhu uviedol: "Svedkovia, ktorí boli vypočutí, klamali. Michal P. je notorický alkoholi, toxikoman… Dôkazy proti mne neboli vykonané žiadne a všetko, čo odznelo pred súdom, nebolo ničím podložené…Žiadam vypočuť ďalších svedkov, menovite svedka D., ktorý potvrdí moju nevinu..."

"Kvôli čomu má byť tento svedok vypočutý?" pýta sa predsedajúci.

"On sám najlepšie vie, kvôli čomu..." odvetí odsúdený Alojz B.

Krátko na to prichádza do pojednávacej siene označený svedok D.: "Ja som na mieste činu nebol. Samozrejme, viem za čo bol Alojz B. odsúdený. Bol som vypočutý v prípravnom konaní na polícii a viem len to, čo som tam uvádzal, a sice, že nebohý Mikuláš Ž. sa kamarátil s Michalom P. Mám vedomosti o tom, že Mikuláša našli mŕtveho v dome, ale viem o tom len to, čo sa hovorilo medzi ľuďmi. A hovorilo sa, že to urobil Alojz B. Odvtedy som sa nič nové o tomto prípade nedozvedel."

"Chcete niečo dodať k výpovedi svedka?" opýtal sa predsedajúci Alojza B.

"Nie, nič... Len to, že ja som toho nedopustil.

"Navrhujete vypočuť ešte nejakých ďalších svedkov? Máte nejaké dôkazy, ktoré súdu neboli predtým známe?"

"Nie, nemám..."

Prokurátor v závere zdôraznil, že "z vypočutia svedka nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania, a sám odsúdený nemá žiadne nové dôkazy", preto navrhol súdu návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť. Súd nakoniec nemal o čom rozhodovať - či povoliť alebo zamietnuť - keďže odsúdený po dohode so svojou advokátkou zobral svoj návrh späť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.