Na západe zaujímajú ľudí len obrazy, na Slovensku aj ich autor
Prešov - V priestoroch prešovského Sejf Clubu sa vo štvrtok uskutočnila vernisáž výstavy ukrajinského výtvarníka Andrija Kensa (na obr.). Zaujímavosťou je, že Kuns, ktorý pochádza z ukrajinského Ľvovu, je lekárom a umeleckej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase. Napriek tomu už vystavoval v mnohých krajinách, napríklad v USA, Kanade, Belgicku, Rusku, Japonsku, Bulharsku, či Poľsku a získal niekoľko medzinárodných ocenení. Aj to bol dôvod, prečo sme mu na vernisáži položili zopár zvedavých otázok.
V príhovore ste hovorili o tom, že hranice medzi Ukrajinou a Slovenskom pre vás osobne hranicami nie sú, pretože do Prešova chodíte často, máte tu veľa priateľov. Koľkokrát ste tu už vystavovali a aký je váš vzťah k Prešovu?
- Musím to spočítať... Konkrétne v Prešove som po siedmykrát. Prešov považujem za staré západoeurópske mesto, ktoré sa mi páči. Pripomína mi Ľvov, pripomína mi ďalšie staré európske mestá, má podobnú architektúru, ľudia sú tu podobní. Ľudia sú koniec koncom podobní na celom svete.
Vystavovali ste v rôznych krajinách. Môžete tieto výstavy porovnať?
- To porovnávanie je celkom zaujímavé, pretože tie výstavy sa skutočne líšia. Na západe prevláda racionálne nad emocionálnym. Oni pozerajú na to, čo je vystavené, kdežto tu je zaujímavé, že ľudia sa snažia prísť za autorom, podebatovať s ním, komunikovať. Sú oveľa citlivejší. To som v západnej Európe nezažil. Jednoducho táto výstava nie je len výstavou mojich prác, ale je to výstava moja, mňa ako človeka.
Vo vašich prácach sa často objavujú vrany a ryby. Prečo práve motívy týchto zvierat?
- Neviem. Umelec pracuje intuitívne, a tak sa asi nedá racionálne zdôvodniť, prečo spravil to alebo ono. Zdanlivo sa zdá, že sú o iba ryby alebo vrany, pretože to bije do očí, ale nie je tomu vždy tak. Samotný materiál diktuje výber témy určitou symbolikou. Keď robím napríklad grafiku, tam si tvorba žiada skôr niečo viac realistické. Pri akvareloch, či litografii, tak ostávam skôr v abstraktnej rovine. No keď už sme pri tej rybe, mal som obdobie, keď som sa aktívne zaoberal históriou kresťanstva, ale aj ďalších náboženstiev a hľadal v nich duchovné paralely. Symbolom kresťanstva je kríž, no ten symbolizuje smrť, mučenícku smrť, utrpenie. Odpoveď na otázku, prečo je teda symbolom kríž, ktorý vyvoláva nepríjemné asociácie, mi dala literatúra. Kríž sa stal symbolom až po niekoľkých storočiach, pôvodným symbolom kresťanstva bola ryba.
A prečo dominuje vo vašich obrazoch práve dravá ryba?
- História kresťanstva je veľmi nejednoznačná. Každá myšlienka sa snaží prebojovať si cestu k víťazstvu tejto idey a kresťanstvo na svojej ceste od pokornosti nadobudlo aj dravý charakter. Spomeňme na maltézskych rytierov, križiacke výpravy, kde sa v mene Boha vyvražďovali národy. Preto je pri tej rybe dravosť. Nie je to jednoznačný symbol.
V Prešove je veľké množstvo známych výtvarníkov. Kto vás najviac zaujal a s kým sa najčastejšie stretávate?
- Je to nekorektná otázka, pretože ak niekoho spomeniem, možno zabudnem na nikoho iného, a to by som nerád. Vcelku môžem povedať, že udržiavame dobré kontakty. (Spolu s Valerym Kupkom, ktorý nám pomáhal s realizáciou tohto rozhovru sme však predsa len zistili pár mien prešovských výtvarníkov, s ktorými má Andrij Kens úzke kontakty. Patria medzi nich napríklad Prokip Kolysnik, Fedor Vico, Michal Čabala, Peter Kocák, či Stanislav Šalko - pozn. red.) Aj keď pri takomto hektickom spôsobe života, sa najčastejšie stretávame v zahraničí. A to nielen s prešovskými, ale aj ľvovskými, či kyjevskými umelcami. Pred mesiacom som sa trebárs stretol s vynikajúcim umelcom Leom Bednárikom z Bratislavy v Poľsku, pred dvoma mesiacmi som sa stretol s grafikom Mariánom Komáčekom, starým priateľom, v Nemecku. O tri mesiace idem do Rakúska, a tam určite zasa stretnem nejakých slovenských výtvarníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
